Cena plynu pre domácnosti výrazne porastie. Pomoc od štátu nebude dostupná pre každého

Cena plynu na rok 2025 zrejme výrazne stúpne

Po uplynutí tzv. referenčného obdobia, počas ktorého Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sledoval deväťmesačný vývoj cien plynu, sa začína črtať jeho nová regulovaná cena. Výsledná komoditná cena plynu, ktorá tvorí základ pre výpočet finálnych účtov domácností, bude podľa všetkého vyššia než v tomto roku.

Odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) hovorí až o 40-percentnom náraste v porovnaní s aktuálnymi tarifami. „Cena bude viac ako 37 eur na megawatthodinu. Naproti tomu, čo dnes platia domácnosti, čo vidia na účtoch, je cena komodity 28 eur za megawatthodinu,“ uviedol Radovan Potočár, analytik portálu Energie-portal.sk.

Aj keď ceny na trhu v posledných mesiacoch klesli, začiatkom roka ich výrazne ovplyvnil geopolitický vývoj – najmä konflikt medzi Iránom a Izraelom. Práve tieto udalosti spôsobili cenový skok, ktorý sa podpísal pod výslednú výšku komoditnej zložky plynu.

Do koncovej ceny však vstupujú aj ďalšie zložky ako distribúcia a preprava, o ktorých sa rozhodne až v závere roka, pravdepodobne v novembri alebo decembri. „Toto sa štandardne vyjasňuje až v posledných týždňoch roka,“ doplnil Potočár.

Vláda plánuje adresnú energopomoc, nie pre všetkých

Vlani síce ÚRSO stanovil regulované ceny, no tie nakoniec vláda zastropovala na úroveň porovnateľnú s rokom 2024. Aj teraz sa očakáva zásah štátu, no tentoraz má byť energopomoc adresná, nie plošná.

„Nízkopríjmové domácnosti to môžu výrazne pocítiť. Tam by sme mali pomôcť aj preto, lebo pravdepodobne by toto zvýšenie cien trvalo len dočasne. Podľa aktuálnych burzových cien očakávame, že na rok 2027 a 28 by mohli ceny plynu zase klesať. Dočasné zvýšenie cien by sme nemali preniesť na tie najchudobnejšie domácnosti,“ uviedol Martin Šuster z RRZ.

Rezort hospodárstva, ktorý v predchádzajúcich rokoch podporoval plošnú pomoc, teraz hovorí inak. Ministerka Denisa Saková potvrdila, že „tento raz už plošná nebude“. Detaily však zatiaľ nepredstavila.

„Máme viacero scenárov. Spolupracovali sme s ministrom financií, ministerstvom práce a budeme potrebovať zosúladenie názorov v rámci vlády od jednotlivých kolegov, ale aj od pána premiéra, akým spôsobom pôjdeme do adresnej pomoci,“ povedala Saková ešte v júni.

Cena plynu a štátne zásahy: Koľko to stálo a čo nás ešte čaká?

Z informácií, ktoré zazneli, vyplýva, že vláda zvažuje energopomoc cielene nasmerovať na domácnosti, ktoré sú najviac ohrozené rastom cien. Plošná podpora v minulosti totiž predstavovala značnú záťaž pre verejné financie.

„Za tú dobu, čo sa ceny plynu a kúrenia zafixovali, nás to stálo už viac ako štyri miliardy eur. Pokiaľ by sme pokračovali v plošnom dotovaní cien plynu a kúrenia, tak do konca volebného obdobia náklady stúpnu na viac ako päť miliárd eur,“ upozornil Šuster.

Adresná pomoc má podľa RRZ hneď niekoľko výhod – okrem úspor pre štátny rozpočet môže motivovať domácnosti k úsporám a zníženiu spotreby. To je dôležité najmä v čase, keď je zložitejšie zabezpečiť dodávky plynu na Slovensko.

Zatiaľ nie je známe, aké presné podmienky bude musieť domácnosť spĺňať, aby sa do systému energopomoci kvalifikovala. Rovnako nie je isté, v akej výške bude pomoc poskytnutá, ani kedy ju štát zavedie do praxe. Očakáva sa, že konkrétne informácie budú známe najneskôr do konca roka 2024.

Vzhľadom na očakávaný nárast cien a meniaci sa prístup štátu k podpore domácností bude dôležité sledovať vývoj situácie. Otázkou zostáva, ako sa zvýšené náklady premietnu do rozpočtov bežných slovenských rodín.