Československý šport smúti. Zomrel šampión a vzor pre ďalšie generácie. Porazil olympijského víťaza

Životná cesta boxera Petra Sommera

Rodák z Doksy na Českolipsku sa k boxu dostal úplnou náhodou. Počas štúdií na severe v Meziboří sa rozhodol vyskúšať tréning v hale TJ Baník. Spočiatku sa venoval atletike, no box si ho okamžite získal. Už v osemnástich rokoch absolvoval svoj prvý prvoligový zápas za oddiel v Děčíne.

Neskôr ho vojenská služba zaviala do Olomouca, kde sa po jej skončení usadil a ďalej pokračoval v tréningu. V 70. rokoch sa stal majstrom Československa a reprezentoval krajinu aj na európskych šampionátoch.

Do histórie sa nezmazateľne zapísal, keď v roku 1971 dvakrát porazil budúceho olympijského víťaza z Kuby Teófila Stevensona. Sám Sommer priznal, že kvôli nižšej výške musel byť „vyčúraný“. „Kdokoliv z těch vazounů vyhodil kontr, tak jsem mu brknul do ruky a už jsem byl u něj,“ spomínal pred desiatimi rokmi pre portál Lidovky.cz.

Petr Sommer prišiel o olympiádu pre chorobu

Rok 1972 mal byť pre Sommera vrcholom kariéry, keďže sa pripravoval na olympijské hry v Mníchove. Bohužiaľ, krátko pred nimi ochorel na infekčnú žltačku, čo mu účasť znemožnilo. Na hrách napokon triumfoval práve jeho niekdajší súper Stevenson.

Obaja sa ešte stretli o rok neskôr, no vtedy rozhodli rozhodcovia v prospech kubánskeho boxera na body. Sommerova kariéra sa definitívne skončila v roku 1976. Počas tréningového futbalového zápasu v Nymburku nešťastne spadol a vážne si poranil rameno. „Rameno bolo v pytli. Už nikdy to nebolo ako predtým,“ zaspomínal na zlomový moment.

Po skončení aktívnej činnosti pracoval ako zámečník, no neskôr sa vrátil späť do armády, kde ho vďaka boxerskej minulosti sprevádzal rešpekt. „Lidi mě poznávali, věděli, s kým mají tu čest. V armádě jsem se díky tomu dočkal respektu, v civilu pak úcty,“ uviedol.

Svoj život zasvätil aj práci trénera, kde odovzdával skúsenosti mladým športovcom a pomáhal formovať ďalšiu generáciu boxerov.