Vo veku 91 rokov zomrel významný slovenský herec a zabávač. Jeho vzťah s manželkou Boženkou bol plný lásky a odpustenia

Oldo Hlaváček a jeho humor ako spôsob prežitia

Po prepustení z väzenia čelil Oldo Hlaváček ťažkostiam pri hľadaní práce, ale nevzdal sa a postupne si znovu získal priazeň divákov. V posledných rokoch svojho života trávil dni v bratislavskom byte, kde mu spoločnosť robili portréty zosnulej manželky. „Keď sa občas zahľadím na jej fotku, poviem si: ,Boženka, čo by si mi poradila?‘ Ona bola vždy mojou oporou,“ priznal herec.

Stále sa snažil zostať aktívny. „Občas idem do televízie, občas do rozhlasu, potom doma niečo porobím. Musím si to značiť, lebo pamäť už nie je, aká bývala,“ vravel so smiechom. Divadlo zostávalo jeho srdcovou záležitosťou. „Divadlo je iné, tam hneď vidíte reakciu divákov. Komédia bola mojou vášňou, pretože v nej herec musí ukázať kus seba,“ vysvetľoval.

Jeho improvizácie síce nie všetci kolegovia vítali, ale diváci ich milovali. „Niektorí boli priveľmi precízni a nepáčilo sa im, keď som si do predstavenia niečo pridal. Sťažovali sa u dramaturga. Ale diváci to milovali,“ smial sa. S hercami ako Michal Dočolomanský, Karol Machata či Jozef Adamovič si rozumel. „S Michalom sme spolu strávili v jednej šatni 40 rokov. Bol to skvelý parťák, ktorý sa vždy pridal, keď som niečo vtipné vymyslel,“ zaspomínal si.

Spolupráca s Ivanom Krajíčkom priniesla nezabudnuteľné relácie. „Ivan ma ako scenáristu najskôr nebral vážne. Raz som mu však nechal scenár predo dvermi a o pár dní mi volali z rozhlasu. Ivan sa k tomu najskôr nevyjadril, ale postupne sme sa stali nerozlučnou dvojicou,“ povedal o začiatkoch ich spolupráce. Dodal, že slávu nikdy nehľadal: „Nikdy som sa necítil slávny, vždy som bol skôr hanblivý. Ale bavilo ma baviť ľudí.“

Aj na sklonku života si zachovával optimistický pohľad. „Nikdy som sa nesústredil na negatíva. Každá situácia má aj svoju lepšiu stránku a ja sa snažím vidieť práve tú,“ hovoril. Tajomstvo dlhovekosti podľa neho spočívalo v pohybe: „Keď som niečo potreboval, nečakal som, že mi to niekto prinesie, jednoducho som si po to zašiel sám.“

Hoci mu chýbala manželka, radosť mu robila rodina. Vnuky Lucia a Michaela, ktoré pôsobia v médiách, často navštevovali svojho dedka. „Občas ich vidím v televízii alebo v časopisoch. Keď prídu na návštevu, rozprávam im o starých časoch a ony len počúvajú a divia sa,“ hovoril s úsmevom.

Oldo Hlaváček zostal až do posledných dní verný svojmu humoru, divadlu a spomienkam na lásku svojho života. Vždy sa snažil dívať dopredu: „Každý deň je nový začiatok. A tak sa na to snažím pozerať aj ja.“