Slová ktoré vás dostanú: Lenka Šóošová sa rozplakala pri slovách o chorom synovi Jána Dobríka

---

„Na detskej onkológii sú skutoční hrdinovia“

Diagnóza prišla v lete 2023 a doslova zastavila čas. Celé leto strávila rodina v nemocnici v Banskej Bystrici, kde Timotej podstupoval náročnú liečbu.
„Na detskej onkológii v Banskej Bystrici sú pacientmi skutoční hrdinovia. Ten náš hrdina je dnes po 40 dňoch vo svojej detskej izbe. Na pár dní… a potom pokračujeme,“ napísal Dobrík v tom čase na sociálnych sieťach.

V rozhovore pre Rádio Melody neskôr priznal, že aj keď sa snaží byť silný, nie vždy to ide.
„Máme sa najlepšie, ako sa za daných okolností môžeme mať. Ružové to nie je, má to svoje prepady aj výšky, ale zaklopem si – je to na dobrej ceste. Nemám to stále spracované. Som doteraz z toho v šoku a moja manželka sa veľmi často pýta sama seba, či sa to naozaj deje. Áno, deje sa to. Je to veľmi ťažké spracovať, ale nie je iná možnosť,“ priznal úprimne.

---

17 mesiacov liečby a drobné víťazstvá

Timotejova liečba trvá dodnes a pred rodinou je ešte dlhých 17 mesiacov chemoterapie a kontrol. Napriek tomu Dobrík hovorí o zázrakoch v každodennosti.
„Momentálne sme vo veľmi peknom diagrame – šesť dní doma a jeden deň v nemocnici,“ vysvetlil.

---

„Toto bol najlepší deň,“ slová, ktoré lámu srdcia

V podcaste Čo nás spája s Lenkou Šóošovou herec prehovoril o chvíľach, ktoré ho zasiahli najviac. So slzami v očiach spomínal na návraty domov z nemocnice.
„Toto bol najlepší deň,“ povedal malý Timotej každý večer, keď zaspával.

A herec dodal so zovretým hrdlom:
„A ten deň nemusel robiť nič. Neboli sme na výletoch, nemal zážitky, ako si teraz predstavuješ, že keď decko povie – toto bol najlepší deň. Tak čo to boli? Kolotoče, cukrová vata, alebo lego? Čo si. Toto bol najlepší deň preto, lebo bol doma. Lebo ho nič nebolelo, že bol s nami. Toto bol najlepší deň. Každý jeden večer to bola jeho posledná veta pred zaspatím.“

---

Slzy aj v štúdiu

Ani moderátorka Lenka Šóošová, známa svojím pokojom, sa tentoraz neubránila slzám. Atmosféra v štúdiu sa zmenila na ticho, v ktorom bolo cítiť každý nádych i vzdych.
„Iné deti môžu robiť čokoľvek – tablety, telefóny, záhrada, kamaráti, bicykle, všetko. Chlapcovi som hodil na záhradu loptu a štyri hodiny sme boli v najväčšej zábave. Preňho vlastne neexistovala väčšia sranda, ako kopať do lopty s fotrom,“ hovorí herec so smútkom, ale aj s úsmevom v očiach.

A dodal slová, ktoré by mali zostať vytesané:
„Je to jeho veta. Je to jeho životný postoj, jeho životný názor, ktorý nemá zo žiadnych podcastov, nemá to zo žiadnych múdrych knižiek. Nič ho neovplyvnilo – len vlastná skúsenosť.“

---

Nádej, ktorá sa nevzdáva

Rodina Dobríkovcov dnes žije v rytme nemocnice, domova a modlitieb. Ich príbeh nie je len o chorobe, ale o tom, že aj uprostred bolesti sa dá nájsť svetlo – v obyčajnom dni, v obyčajnom „mám ťa rád“.