Brusel ide do konfliktu so Slovenskom. Proces infringement je reakciou na ústavnú novelu!

Kritika sa sústreďuje najmä na nový článok 7 Ústavy, ktorý tvrdí, že slovenské právo má byť nadradené právu EÚ v otázkach kultúrno-etickej povahy. Podľa právnikov Európskej komisie ide o ustanovenie, ktoré môže viesť ku kolízii s európskou legislatívou.

„Tešíme sa na tento konflikt,“ reagoval na situáciu premiér Robert Fico, ktorý zmeny v ústave otvorene podporuje.

Proces infringement vyvolal pozornosť aj doma. Už v októbri na možné problémy upozornil Inštitút ľudských práv, ktorý sa obrátil priamo na predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyen a Komisára pre demokraciu a právny štát Michaela McGratha.

„Nemôžeme len tak nechať, že novela Ústavy, ktorá má nadobudnúť účinnosť od 1. novembra, klame, diskriminuje a popiera ľudské práva,“ uviedol Inštitút.

Znepokojenie vyjadrili aj viaceré medzinárodné autority, vrátane Komisára Rady Európy pre ľudské práva, Agentúry EÚ pre základné práva, Benátskej komisie a osobitných spravodajcov OSN.

Infringement ako nástroj Bruselu

Infringement je prostriedok, ktorým Európska komisia zabezpečuje dodržiavanie práva EÚ. Ak členský štát nezjedná nápravu, môže Komisia podať žalobu na Súdny dvor EÚ. V prípade Slovenska ide o citlivú oblasť – novelizácia Ústavy totiž ovplyvňuje práva detí, intersexuálnych osôb, a prístup k vzdelávaniu.

Podľa Inštitútu ľudských práv nové pravidlá umožňujú adopciu výhradne manželským párom, čo v praxi môže viesť k nárastu počtu detí bez domova. Odborníci upozorňujú, že zmeny nemajú racionálny základ, len ideologické opodstatnenie.

Zaujímavé však je, že krátko po prijatí novely Slovensko podporilo odporúčanie Rady Európy, ktoré vyzýva na ochranu intersexuálnych osôb a zákaz diskriminácie v zdravotníckom sektore. Tento postoj je podľa kritikov v priamom rozpore s obsahom ústavnej novely.

Zákon zaviedol definíciu pohlavia ako muž a žena, obmedzil prístup k niektorým informáciám v školách a posilnil ochranu takzvaných tradičných hodnôt. Tieto zmeny však Európsky parlament označil za rozporné s článkom 2 Zmluvy o EÚ a Chartou základných práv.