Ukrajinskí utečenci v Česku odviedli štátu viac než štát na nich minul. Ich prínos rastie

Ekonomický prínos utečencov rastie

Podľa údajov MPSV sa pozitívne saldo medzi príjmami a výdavkami začalo objavovať od tretieho štvrťroku 2023. Odvtedy sa rozdiel každým kvartálom prehlbuje. Za rok 2023 bol ešte rozpočet v mínuse 2,6 miliardy korún. V roku 2024 už vykázal prebytok 9,7 miliardy a len za prvé tri štvrťroky 2025 dosahuje zisk 11,7 miliardy korún.

Za týmto vývojom stojí najmä rastúca zamestnanosť ľudí s dočasnou ochranou, ktorí platia odvody aj dane rovnako ako občania Českej republiky. Najväčší podiel na príjmoch tvoria sociálne a zdravotné poistenie. Ďalšie financie plynú z dane z pridanej hodnoty (DPH), daní z príjmov, aj spotrebných daní.

„Ukrajinci, ktorí u nás našli útočisko, sú dnes pevnou súčasťou pracovného trhu. Väčšina z nich pracuje, odvádza dane aj poistné a podieľa sa na financovaní nášho sociálneho systému. Pritom nemajú nárok na mnoho podpor, ktoré bežne čerpajú českí občania,“ uviedol minister práce a sociálnych vecí v demisii Marian Jurečka (KDU-ČSL).

Ukrajinskí utečenci už menej závislí od pomoci

S rastúcou zamestnanosťou utečencov klesá potreba štátnej humanitárnej pomoci. Podľa ministerstva väčšina finančnej pomoci smeruje k deťom, seniorom a zdravotne postihnutým – teda najzraniteľnejším skupinám. Dve tretiny poberateľov humanitárnej dávky tvoria práve tieto osoby.

„Počet príjemcov humanitárnej dávky pritom dlhodobo klesá – zatiaľ čo v apríli 2022 ju poberalo viac než 234 000 osôb, v septembri 2025 už len 83 000,“ informovalo ministerstvo.

Niektorí politici novej vládnej koalície, najmä zo strany SPD, kritizujú pomoc Ukrajincom a volajú po zmene prístupu. Na tieto výhrady reagoval minister Jurečka s dôrazom na morálnu aj ekonomickú stránku pomoci: „Ukrajinci sú pracovití, kultúrne nám blízki a pomáhajú udržať v chode profesie, o ktoré je medzi Čechmi malý záujem.“