Nečakane zomrel slovenský majster Ľubomír Tatarka. Mal 67 rokov

Aj keď vyštudoval automechaniku a pracoval ako vodič či strojník, jeho srdce patrilo folklóru. Gajdám sa venoval viac ako tri desaťročia a hoci nemal hudobné vzdelanie, učil sa od skutočných majstrov – od starých gajdošov, muzikantov a bačov, ktorých príbehy si poctivo zapisoval.

„Odišiel Ľubomír Tatarka ‚Čalamacha‘. Odišiel majster, strážca tisícok zabudnutých príbehov, znalec pastierskych tajomstiev, jeden z posledných skutočných znalcov valaského života…“, napísala folkloristka Jana Ambrózová na sociálnej sieti.

Tatarka nielenže hral na gajdy, sám ich aj vyrábal – a to v rôznych ladeniach. Jeho repertoár tvorili piesne najmä zo stredného Slovenska a regiónu Podpoľanie. Aktívne sa zúčastňoval folklórnych slávností a vystúpení, kde svojím umením uchvacoval publikum a zároveň odovzdával tradičné hodnoty ďalej.

Ľubomír Tatarka a jeho prínos slovenskej kultúre

Ako cechmajster Cechu slovenských gajdošov mal Tatarka zásadný vplyv na udržiavanie tejto vzácnej tradície. Zorganizoval aj festival gajdošskej hudby v Slovenskej Ľupči, čím vytvoril platformu pre mladých hudobníkov a milovníkov folklóru.

Zbieral a opravoval črpáky, ktoré aj sám vyrezával, čím prispel k zachovaniu remeselnej zručnosti. Mnohí ho považovali za posledného pravého nositeľa valaského odkazu – nie pre slávu, ale pre pokoru, s ktorou k tradíciám pristupoval.

„Nezabudneme. Zanechal si po sebe ohromné dielo.“, zaznelo na sociálnych sieťach ako pocta jeho pamiatke.

Tatarkov život nebol len o hudbe – bol to živý most medzi minulosťou a prítomnosťou. Odchodom Ľubomíra Tatarku tak Slovensko stráca nielen umelca, ale aj nositeľa kolektívnej pamäte, ktorého miesto bude len ťažko nahradiť.