Adela Vinczeová synovi Maxíkovi nič netají: O jeho príchode do rodiny hovorí otvorene

Adela Vinczeová pred synom Maxíkom neskrýva, ako sa stal súčasťou ich rodiny. O citlivej téme hovorí spôsobom, ktorý je blízky malému dieťaťu, no zároveň mu necháva pravdu bez tajomstiev.

V podcaste Mámy sobě moderátorka uviedla, že s manželom Viktorom synovi netaja, že si ho osvojili. Práve otvorenosť je pre ňu dôležitá aj preto, že Maxík sa k svojmu príbehu môže vracať postupne, podľa toho, čomu v danom veku rozumie.

„Vysvetlila som mu, že ja som ho nemohla mať vo svojom brušku, tak to vyriešila iná pani a on prišiel k nám,“ povedala Adela Vinczeová. Jej vysvetlenie spája okolnosť, ktorú dieťa ešte nemusí vedieť úplne pochopiť, s jednoduchým posolstvom: Maxík prišiel k rodičom domov a patrí do ich rodiny.

Večerný príbeh má hlavného hrdinu

O začiatkoch spoločného života sa u Vinczeovcov rozpráva aj pred spaním. Medzi večernými rozprávkami má svoje miesto príbeh, ktorého hlavnou postavou je samotný Maxík.

Rodičia mu v ňom pripomínajú, ako ho prvýkrát navštívili, kedy ho uvideli a ako si ho vzali k sebe. Súčasťou rozprávania je aj okamih, keď si ho podľa Adely hneď obľúbili. Rodinné spomienky tak Maxík počúva spolu s príhodami z obdobia, keď bol ešte bábätkom.

Nie všetko je pritom vážne. Do príbehu rodičia vkladajú aj úsmevné momenty, napríklad spomienku na to, ako sa Maxík počas prvých dní pozvracal. Práve takéto drobnosti má podľa moderátorky rád a vďaka nim sa rozprávanie stáva prirodzenou súčasťou večera.

Takto poskladané rozprávanie neostáva iba pri jednej udalosti. Rodičia v ňom spájajú prvú návštevu, prvé stretnutie, spoločné začiatky aj drobné príhody, ktoré si z jeho raného obdobia zapamätali. Maxík vďaka tomu počúva príbeh o sebe ako o súčasti rodinného života.

Adela zdôraznila aj jednoduchosť slov, ktoré pri vysvetľovaní zvolila. Nehovorila o téme zložito, ale pomenovala ju tak, aby jej mohol rozumieť malý chlapec. Zároveň v rozprávaní zostáva pri tom, čo sa v rodine naozaj stalo, a nepridáva k nemu vymyslené okolnosti.

Odpoveď sa bude meniť s vekom

Adela zároveň priznáva, že dnes nevie presne odhadnúť, ako si jej syn všetky okolnosti vo svojej hlave skladá. Maxík je ešte malý a rovnakú informáciu môže vnímať inak teraz než o niekoľko rokov.

Podstatné však podľa nej je, že z neho necíti napätie. „Necítim z neho žiadny stres,“ uviedla Vinczeová s tým, že chlapček v príbehu často jednoducho pokračuje ďalej.

Pre rodičov preto nejde o jednorazový rozhovor s jedinou definitívnou odpoveďou. K Maxíkovmu príbehu sa vracajú v bežných chvíľach a hovoria o ňom jazykom, ktorý zodpovedá jeho veku aj tomu, čo sa práve pýta alebo vníma.

Vinczeovci tak synovi neodovzdávajú iba jednu vetu, ale aj spomienky na prvé spoločné chvíle. Ich večerné rozprávanie má pre nich podobu rodinného príbehu, ku ktorému sa môžu vracať podľa toho, ako Maxík rastie.