Reforma vojenskej služby spustila protesty: rozhodovať môže aj náhoda. Takto sa mladí búria!

V Nemecku sa rozpútala ostrá spoločenská debata po tom, čo poslanci v piatok schválili reformu vojenskej služby. Nový zákon zavádza opätovné plošné odvody a stanovuje ročné náborové ciele.

Ak sa ich nepodarí naplniť, Bundestag bude môcť aktivovať tzv. „povinnú vojenskú službu z potreby“. Mladí ľudia na mnohých miestach krajiny – od Berlína po Mníchov – proti zákonu okamžite protestovali.

Vládne strany CDU/CSU a SPD sa o podobu reformy posledné týždne ostro sporili. Kabinet kancelára Friedricha Merza už v auguste schválil návrh ministra obrany Borisa Pistoriusa, ktorý počítal len s dobrovoľným náborom. Časuť konzervatívcov to však považovala za slabé riešenie. Výsledkom novembrových rokovaní je kompromis: systém zostane dobrovoľný, ale doplnený o možnosť povinných odvodov.

Cieľom zákona je zvýšiť počet vojakov o viac než 80-tisíc. V pôvodnej verzii mali všetci muži po dovŕšení 18 rokov vyplniť dotazník o záujme slúžiť v armáde; vhodní kandidáti by následne absolvovali odvodnú prehliadku. Rozhodnutie o nástupe však malo zostať dobrovoľné.

Nemecko zrušilo povinnú vojenskú službu v roku 2011, hoci branná povinnosť formálne neprestala platiť a pri ohrození krajiny by sa aktivovala automaticky.

Nový zákon: plošné odvody od ročníka 2008

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓