Srdcový infarkt si mnohí predstavujú ako náhlu, neznesiteľnú bolesť na hrudi, po ktorej človek okamžite skolabuje. V skutočnosti môže mať oveľa nenápadnejší priebeh a jeho prejavy si ľudia niekedy zamieňajú s únavou, tráviacimi problémami alebo obyčajnou nevoľnosťou. Práve podcenenie prvých varovných signálov môže oddialiť pomoc v situácii, keď rozhoduje každá minúta.
Infarkt myokardu vzniká vtedy, keď sa výrazne obmedzí alebo zastaví prívod krvi do časti srdcového svalu, najčastejšie v dôsledku krvnej zrazeniny v koronárnej tepne. Bez dostatočného prísunu kyslíka sa srdcové bunky poškodzujú a postupne odumierajú. Svetová zdravotnícka organizácia preto zdôrazňuje, že nejde o stav, pri ktorom možno čakať do rána alebo sledovať, či ťažkosti samy ustúpia.
Bolesť na hrudi nemusí byť jediným varovaním
Najznámejším príznakom infarktu zostáva tlak, zvieranie, pálenie alebo nepríjemný pocit v strede hrudníka. Niektorí pacienti ho opisujú ako veľkú záťaž položenú na prsiach, iní ako tlak, ktorý nedokážu presne lokalizovať. Ťažkosti môžu trvať niekoľko minút, ustúpiť a opätovne sa vrátiť, pričom intenzita bolesti nemusí zodpovedať závažnosti stavu.
Anketa: Vedeli ste, že srdcový infarkt môže prebehnúť aj bez silnej bolesti na hrudi?
Nebezpečné je presvedčenie, že bez mimoriadne silnej bolesti nemôže ísť o infarkt. U niektorých ľudí sa totiž do popredia dostávajú iné príznaky a bolesť na hrudi je len mierna alebo úplne chýba. Zvlášť dôležité je všímať si náhle vzniknuté, nevysvetliteľné ťažkosti, ktoré sa objavujú v kombinácii s ďalšími varovnými prejavmi.
Nevoľnosť, studený pot aj pocit zlého trávenia
Infarkt sa môže prejaviť pocitom na vracanie, vracaním, pálením na hrudi alebo nepríjemným tlakom v hornej časti brucha. Takéto ťažkosti si človek môže pomýliť s refluxom, pokazeným žalúdkom či následkami ťažkého jedla. Samotné tráviace problémy, samozrejme, infarkt nedokazujú, ale pri náhlom vzniku alebo spojení s ďalšími príznakmi treba myslieť aj na srdcové ochorenie.
Ďalším varovným signálom býva studený pot, výrazná slabosť, závrat alebo pocit na odpadnutie. Dýchavičnosť sa pritom môže objaviť spolu s bolesťou na hrudi, ale aj bez nej, dokonca počas odpočinku. Ak človek náhle nedokáže normálne dýchať alebo sa jeho stav rýchlo zhoršuje, ide o dôvod na okamžitú pomoc.
Bolesť sa navyše nemusí obmedzovať na samotný hrudník. Môže vystreľovať do jednej alebo oboch rúk, ramien, krku, dolnej čeľuste či chrbta. Niekedy sa prejaví najmä ako nepríjemný tlak medzi lopatkami alebo v oblasti sánky, čo môže človeka odviesť od podozrenia, že problém súvisí so srdcom.
Ženy, starší ľudia a diabetici môžu mať menej typické príznaky
U mužov aj žien je najčastejším príznakom infarktu bolesť alebo nepríjemný pocit na hrudi. Ženy však častejšie opisujú aj výraznú únavu, nevoľnosť, dýchavičnosť či bolesť chrbta a čeľuste. Niektoré z týchto ťažkostí môžu pôsobiť nenápadne, preto je nesprávne predpokladať, že každá žena musí pri infarkte pocítiť prudkú bolesť na hrudi.
Odlišné prejavy sa častejšie vyskytujú aj u starších ľudí a pacientov s cukrovkou. Pri diabete môže poškodenie nervov zmeniť vnímanie bolesti, takže infarkt niekedy prebehne bez výrazného bolestivého signálu. Takzvaný tichý infarkt môže byť zistený až neskôr pri vyšetreniach, hoci poškodenie srdcového svalu je reálne.
Kedy okamžite volať záchranku?
Pri podozrení na infarkt netreba čakať, kým sa objavia všetky typické príznaky. Náhly tlak na hrudi, bolesť vyžarujúca do ruky alebo čeľuste, výrazná dýchavičnosť či kombinácia nevoľnosti, potenia a slabosti si vyžadujú okamžité posúdenie. Na Slovensku treba bezodkladne zavolať záchrannú zdravotnú službu na čísle 155, prípadne využiť tiesňovú linku 112.
Človek s podozrením na infarkt by nemal sám šoférovať do nemocnice ani sa zbytočne fyzicky namáhať. Do príchodu záchranárov je vhodné posadiť ho do pohodlnej polohy, uvoľniť tesné oblečenie a zabezpečiť pokoj. Pri telefonáte treba opísať ťažkosti, miesto udalosti a riadiť sa pokynmi operátora; aj o prípadnom podaní liekov je bezpečnejšie poradiť sa s odborníkom na tiesňovej linke.
Ak postihnutý stratí vedomie a prestane normálne dýchať, situácia si vyžaduje okamžité začatie kardiopulmonálnej resuscitácie. Operátor tiesňovej linky dokáže volajúceho navigovať pri stláčaní hrudníka a pri použití automatického externého defibrilátora, ak je dostupný. Zástava obehu nie je totožná s infarktom, no závažný infarkt ju môže vyvolať.
Rýchle vyšetrenie môže zachrániť srdcový sval
Lekári pri podozrení na infarkt využívajú najmä elektrokardiogram a krvné testy, ktoré zisťujú prítomnosť srdcového troponínu. Podľa výsledkov rozhodujú o ďalšom postupe vrátane vyšetrenia koronárnych tepien a ich prípadného spriechodnenia. Čím skôr sa podarí obnoviť prietok krvi do postihnutej oblasti, tým väčšia je šanca obmedziť poškodenie srdca.
Riziko infarktu zvyšujú predovšetkým fajčenie, vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, cukrovka, nedostatok pohybu a ďalšie faktory. Prevencia zahŕňa pravidelné kontroly, primeranú pohybovú aktivitu, zdravú stravu a dodržiavanie odporúčanej liečby. Ani človek bez známeho srdcového ochorenia by však nemal ignorovať náhle podozrivé príznaky. Rozpoznať varovanie a včas privolať pomoc je pri infarkte zásadné.
Zdroje: World Health Organization; American Heart Association; NHS; Slovenský Červený kríž













Diskusia
Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.