Slovensku hrozí boj o miliardy z eurofondov! Šesť bohatších štátov odmieta platiť viac. V ohrození môžu byť peniaze pre mestá, obce aj farmárov!

Autor: Martin Ruščanský
Bohatšie krajiny EÚ požadujú úspory v novom sedemročnom rozpočte, zatiaľ čo Slovensko chce zachovať peniaze pre regióny a farmárov. O budúcich eurofondoch ešte nie je rozhodnuté.

Európsku úniu čaká zásadné rozhodovanie o peniazoch, ktoré ovplyvní aj budúcnosť Slovenska. Členské štáty rokujú o spoločnom rozpočte na obdobie rokov 2028 až 2034, pričom medzi nimi rastú rozdiely v predstavách o jeho veľkosti. Šesť ekonomicky silnejších krajín požaduje obmedzenie plánovaných výdavkov, zatiaľ čo Európsky parlament žiada vyššie financovanie viacerých európskych programov. Výsledok rokovaní môže rozhodnúť aj o možnostiach slovenských miest, obcí a poľnohospodárov získavať podporu z európskych fondov.

Európska komisia predstavila návrh rozpočtu v júli 2025. Jeho celkový objem dosahuje takmer dva bilióny eur v bežných cenách a počíta s investíciami do hospodárstva, bezpečnosti, obrany, poľnohospodárstva aj rozvoja regiónov. Únia zároveň musí od roku 2028 zabezpečovať splácanie dlhu spojeného s pokrízovým programom obnovy NextGenerationEU. Práve súbeh tradičných výdavkov, nových priorít a dlhových záväzkov komplikuje hľadanie dohody.

Šesť krajín odmieta výrazne vyššie príspevky

Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko patria medzi čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ. Podľa informácií z rokovaní požadujú zníženie plánovaných spoločných výdavkov a odmietajú výrazný rast svojich finančných záväzkov. Argumentujú tlakom na vlastné verejné rozpočty a potrebou úspor aj na národnej úrovni. Z ich pohľadu by preto budúci európsky rozpočet mal viac zohľadňovať finančné možnosti jednotlivých krajín.

Anketa: Ktoré oblasti by mali mať pri rozdeľovaní eurofondov na Slovensku prioritu?

Na druhej strane sú štáty, pre ktoré predstavujú európske fondy významný zdroj investičných prostriedkov. Tie majú záujem zachovať podporu menej rozvinutých regiónov, poľnohospodárstva a infraštruktúrnych projektov. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré pri rokovaniach zdôrazňujú potrebu pokračovania politiky súdržnosti. Spor preto nie je iba otázkou celkového objemu európskeho rozpočtu, ale aj toho, akým spôsobom sa rozdelí medzi jednotlivé oblasti.

Slovensko má v hre približne 20 miliárd eur

Premiér Robert Fico po rokovaní s eurokomisárom pre rozpočet Piotrom Serafinom v decembri 2025 uviedol, že podľa pôvodného návrhu by Slovensko mohlo získať približne 20 miliárd eur na ďalšie sedemročné obdobie. Ide však o predbežný údaj, nie konečnú schválenú alokáciu. Vláda zároveň upozornila na výhrady k návrhom financovania politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pre Slovensko bude rozhodujúce, koľko z prípadného balíka zostane dostupné na konkrétne regionálne a hospodárske priority.

Európske fondy sa na Slovensku využívajú na modernizáciu ciest, vodovodov, kanalizácií, verejných budov, služieb aj podporu pracovných miest. V menej rozvinutých regiónoch môžu predstavovať dôležitý zdroj prostriedkov na investície, ktoré by samosprávy financovali z vlastných rozpočtov len ťažko. Ak by sa financovanie výrazne znížilo, mohlo by to obmedziť počet alebo rozsah budúcich projektov. Zatiaľ však nemožno určiť, o koľko peňazí by konkrétna obec či kraj prišli, pretože výsledné pravidlá neboli schválené.

Októbrový kompromis lídrov nepresvedčil

Írske predsedníctvo Rady EÚ predstavilo počas októbra návrh, ktorý predpokladal nižšie výdavky než pôvodný návrh Komisie. Podľa analýzy výskumnej služby Európskeho parlamentu sa predstavitelia členských krajín na zasadnutí 15. a 16. októbra na predloženej podobe rozpočtu nedohodli. Rozdielne zostali ich postoje k celkovému objemu výdavkov aj k rozdeleniu peňazí. Ďalší návrh má byť predstavený na mimoriadnom rokovaní 26. a 27. novembra 2026.

Európsky parlament v súčasnosti obhajuje vyšší rozpočet a požaduje osobitné finančné záruky pre politiku súdržnosti, poľnohospodárstvo a sociálne programy. Viaceré vlády naopak presadzujú prísnejšiu rozpočtovú disciplínu. Výsledný kompromis preto môže obsahovať zmeny v celkových výdavkoch aj v štruktúre programov. Jednotlivé rokovacie návrhy však nie je možné automaticky interpretovať ako už prijaté zníženie slovenských eurofondov.

Brusel chce zmeniť aj spôsob rozdeľovania peňazí

Európska komisia navrhuje, aby sa viaceré doterajšie fondy spojili pod národné a regionálne partnerské plány. Krajiny by tak pripravovali ucelenejšie dokumenty zahŕňajúce investície do regiónov, poľnohospodárstva a ďalších oblastí. Komisia očakáva jednoduchšie pravidlá a pružnejšie financovanie. Zástancovia silnej regionálnej politiky však upozorňujú, že pri novom usporiadaní bude dôležité zabezpečiť dostatočný vplyv samospráv a ochranu peňazí určených na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi.

Nové príjmy by mohli pochádzať aj z tabaku či elektroodpadu

Komisia predložila návrhy nových zdrojov príjmov európskeho rozpočtu. Patria medzi ne mechanizmy naviazané na emisné povolenky, uhlíkové vyrovnanie na hraniciach Únie, spotrebné dane z tabakových výrobkov, nevyzbieraný elektroodpad a príspevky veľkých spoločností. Podľa Rady EÚ by mali prinášať približne 58,2 miliardy eur ročne v cenách roku 2025 vrátane úprav súčasného systému. Ide však o návrhy, nie o už schválené dane či automatické nové poplatky pre slovenské domácnosti.

Čo bude nasledovať?

Prijatie budúceho sedemročného rozpočtu si vyžaduje jednomyseľnosť členských štátov v Rade EÚ a súhlas Európskeho parlamentu. O osobitných pravidlách financovania sa zároveň vedú ďalšie legislatívne rokovania. Cieľom je dosiahnuť politickú dohodu tak, aby sa potrebné právne predpisy stihli dokončiť pred začiatkom nového obdobia v januári 2028. Pre Slovensko bude podstatný nielen celkový finančný balík, ale aj jeho rozdelenie a podmienky čerpania.

V súčasnosti preto nie je presné tvrdiť, že Európskej únii došli peniaze alebo že Slovensko už prišlo o miliardy z budúcich eurofondov. EÚ rokuje o výške a prioritách ďalšieho rozpočtu, pričom finálne rozhodnutie ešte nepadlo. Pripravované zmeny napriek tomu môžu mať dlhodobý význam pre investície v slovenských regiónoch, financovanie vidieka a možnosti samospráv realizovať nové projekty. Najbližšie rokovania ukážu, do akej miery sa členské krajiny dokážu priblížiť ku kompromisu.

Zdroje: topky.sk; consilium.europa.eu; eprs.europarl.europa.eu; consilium.europa.eu

Ohodnoťte článok

Ako sa vám páčil tento článok?

Anketa týždňa

Čo by ste sa ešte chceli naučiť?

Výsledky sa zobrazia až po odhlasovaní.

Súvisiace články

Diskusia

Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *.

Komentár sa môže pred zobrazením manuálne schvaľovať.