Tichá vojna na severe: Rusko testuje odolnosť Európy v Arktíde

Expert zo Jamestown Foundation Sergej Suchankin upozorňuje, že na rozdiel od iných regiónov tu nejde o nasadenie neformálnych aktérov. Operácie v Arktíde majú podľa neho na starosti regulárne zložky – ministerstvo obrany a Federal Security Service (FSB). Súčasťou taktiky môže byť aj krytie vojakov a spravodajcov ako civilných vedcov či technických expertov.

Zatiaľ čo USA v posledných rokoch reagujú na podozrivé aktivity razantnejšie, európske vlády často váhajú s jasným obvinením bez nezvratných dôkazov. Tento priestor neistoty Moskva systematicky využíva.

Environmentálna a sociálna dimenzia

Ruská arktická stratégia má aj ekologický a sociálny rozmer. Po invázii na Ukrajinu Moskva vystúpila z Barents Euro-Arctic Council a prestala financovať Arctic Council. Tým ochromila spoluprácu v oblasti ochrany prírody, riešenia ropných havárií a ochrany práv domorodých komunít.

Podľa Suchankina Rusko využíva arktické zdroje bez ohľadu na ekologické následky a v niektorých regiónoch dochádza k nadmernému náboru mužov z domorodých komunít do vojny na Ukrajine. Kombinácia militarizácie, ťažby surovín a oslabeného medzinárodného dohľadu zvyšuje napätie v regióne.

Širší geopolitický kontext

Bezpečnostné napätie v Arktíde rastie aj v dôsledku spolupráce Moskvy s Pekingom. Spoločné čínsko-ruské cvičenia ľadoborcov v severnom Pacifiku signalizujú koordináciu, ktorá môže narušiť doterajšiu rovnováhu síl. Ak sa Arktída stane plnohodnotným hybridným bojiskom, pôjde o front s globálnymi dôsledkami – od energetickej bezpečnosti až po vojenskú stabilitu NATO.

ZDROJ: PRIMACNN