Budete v šoku: Najväčšie historické mýty, ktorým stále veríme

História je plná fascinujúcich príbehov, no nie všetky sú pravdivé. Mnohé mýty sa odovzdávajú z generácie na generáciu a aj dnes im veľa ľudí verí, hoci historické fakty ukazujú niečo iné. Niektoré vznikli ako propaganda, iné kvôli nepresným prekladom či skresleniu udalostí v populárnej kultúre. Poďme sa pozrieť na najznámejšie historické mýty, ktoré sú stále medzi nami.

1. Napoleon bol nízky

Obraz Napoleona Bonaparta ako malého muža s komplexom menejcennosti pretrváva dodnes. Pravdou však je, že Napoleon bol na svoju dobu priemerne vysoký.

Francúzske historické záznamy uvádzajú, že meral 5 stôp a 2 palce podľa francúzskeho meracieho systému. V anglických jednotkách to ale vychádza približne 5 stôp a 7 palcov (170 cm), čo bola v 19. storočí priemerná výška muža.

Mýtus o jeho „maličkosti“ vznikol pravdepodobne kvôli britskej propagande a faktu, že bol často zobrazovaný vedľa svojich telesných strážcov, ktorí boli nadpriemerne vysokí.

2. Vikingovia nosili rohaté prilby

Kultúrne zobrazenia Vikingov takmer vždy ukazujú divokých bojovníkov s rohatými prilbami. Tento obraz je však čistá fikcia.

Historici sa zhodujú, že Vikingovia takéto prilby nenosili. Jediná skutočná vikingská prilba, ktorá sa zachovala – tzv. Gjermundbu prilba – nemá žiadne rohy.

Mýtus o rohatých prilbách vznikol pravdepodobne v 19. storočí, keď ich operní umelci pridali do kostýmov pri inscenáciách Wagnerových opier. Tento vizuál sa ujal a dnes je jedným z najrozšírenejších historických omylov.

3. Stredovekí ľudia verili, že Zem je plochá

Bežne sa hovorí, že ľudia v stredoveku verili v plochú Zem a že až Krištof Kolumbus dokázal, že je guľatá. Toto však nie je pravda.

Už v starovekom Grécku filozofi ako Pytagoras a Aristoteles tvrdili, že Zem je guľatá. Rimania a stredovekí učenci tento fakt tiež uznávali a napríklad v 13. storočí Tomáš Akvinský vo svojich prácach považoval guľatosť Zeme za samozrejmosť.

Kolumbus nebojoval proti predstave plochej Zeme, ale proti mylnej predstave, že cesta do Indie západnou trasou bude krátka. Jeho protivníci vedeli, že Zem je guľatá, ale správne predpokladali, že vzdialenosť je oveľa väčšia, než si on myslel.

4. Einstein bol zlý v matematike

Často sa tvrdí, že Albert Einstein bol v škole slabý v matematike. Tento mýtus vznikol pravdepodobne preto, aby povzbudil žiakov, že aj génius môže mať v škole problémy.

V skutočnosti však Einstein v matematike vynikal už od detstva. Ako 15-ročný ovládal diferenciálny a integrálny počet a v jeho známkach sa nachádzajú vynikajúce výsledky z matematiky a fyziky.

Mýtus pravdepodobne vznikol nesprávnym prekladom z nemeckého hodnotiaceho systému alebo tým, že Einstein mal problém so striktným školským systémom, nie so samotnou matematikou.

5. Čierna smrť bola spôsobená iba potkanmi

Epidémia čiernej smrti, ktorá v 14. storočí zabila desiatky miliónov ľudí v Európe, sa tradične pripisuje potkanom a ich blchám, ktoré prenášali baktériu Yersinia pestis.

Novšie výskumy však naznačujú, že prenos medzi ľuďmi mohol byť oveľa významnejší než samotní potkany. Šírenie choroby bolo také rýchle, že blchy a potkany by ho samy nedokázali zabezpečiť v takom rozsahu.

Okrem toho v niektorých oblastiach, kde boli potkany zriedkavé, sa mor šíril rovnako intenzívne. Vedci preto predpokladajú, že veľkú úlohu zohrával aj priamy prenos medzi ľuďmi – napríklad kvapôčkovou infekciou podobnou dnešným respiračným chorobám.

6. Trója bola len mýtus

Dlho sa predpokladalo, že príbeh o Tróji, ktorý opísal Homér v Iliade, je len legenda. Až v 19. storočí nemecký archeológ Heinrich Schliemann skutočne objavil ruiny starovekého mesta, ktoré mohlo byť Trójou.

Dnes už vieme, že Trója existovala ako reálne mesto v dnešnom Turecku a že bola opakovane osídlená a zničená. To, či vojna medzi Grékmi a Trójanmi prebiehala presne tak, ako ju opísal Homér, zostáva otázne, ale existencia samotného mesta je nepopierateľná.

7. Marie Antoinette povedala „Nech jedia koláče“

Marie Antoinette, manželka francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., je často citovaná slovami: „Nech jedia koláče“ (franc. Qu’ils mangent de la brioche), keď sa dozvedela, že chudobní ľudia nemajú chlieb.

V skutočnosti však neexistuje žiadny dôkaz, že by to niekedy povedala. Tento výrok bol zaznamenaný v Rousseauových spisoch ešte pred jej narodením a pravdepodobne bol len propagandistickým výmyslom, ktorý mal zdôrazniť odtrhnutosť aristokracie od reality.

Tieto mýty ukazujú, že história sa často interpretuje nesprávne a niektoré nepresnosti sa stávajú „pravdou“, ktorú prijímame bez kritického myslenia. Preto je dôležité nebrať historické fakty automaticky ako dané, ale skúmať ich cez dôveryhodné zdroje a nové vedecké objavy.

Ktoré z týchto mýtov ste poznali? A ktorým ste verili doteraz?