Začalo to nenápadne.
Martin, 45-ročný projektový manažér, začal byť podráždený, nespával dobre, bol často unavený, nevládal sa sústrediť a z ničoho nič strácal chuť do jedla. Pridal sa nezáujem o sex, menšie výkyvy nálady a čudná zábudlivosť, ktorú predtým nepoznal. Keď to spomenul kolegom aj priateľom, všetci mu len poklepali po pleci a povedali, že má klasickú „krízu stredného veku“. Mal si vraj kúpiť motorku alebo si nájsť nový koníček.
Lenže jeho telo mu vysielalo signály, ktoré spoločnosť príliš rýchlo zľahčila. Až kým ich nebolo možné ignorovať.
„To máš z práce“ – veta, ktorá ho takmer stála život
Keď sa zveril praktickému lekárovi, že má zvláštnu bolesť v hlave, ktorá prichádza najmä večer, bol to len ďalší dôvod na „upokojenie“.
Odpoveď znela jasne: „Stres, únava, vek. Skús viac oddychu.“
Ani keď sa začal budiť s potením a mal problém vyjsť schody bez toho, aby mu srdce bilo ako po behu, nikto ho neposlal na dôkladné vyšetrenia.
Psychologička, ku ktorej ho odporučili, mu vysvetlila, že je zrejme „vyhorený“ a potrebuje spomaliť a prehodnotiť svoje priority.
Martin sa pokúsil spomaliť. Skončil v nemocnici.
Závrat, pád a pohotovosť – až tam mu začali veriť
Jedného rána doma spadol. Bez varovania.
„
