Zlom v jej živote nastal v roku 1995, keď sa rozhodla presťahovať do Talianska. Prvú filmovú úlohu tam získala hneď o rok neskôr vo filme Infiltrato od Claudia Sestieriho. Medzinárodné uznanie si vyslúžila za film Il principe di Homburg (1997), ktorý sa premietal aj na festivale v Cannes. Jej herecký výkon v dráme Cuore sacro (2005) jej priniesol prestížne ocenenie Davida di Donatella aj Zlatú stuhu od talianskych filmových novinárov.

Následne si zahrala napríklad v životopisnej snímke Coco Chanel (2008) a objavila sa aj v dráme Come un delfino (2011). Spolupracovala s hviezdami ako Gérard Depardieu či Franco Nero a za svoju kariéru získala viacero filmových cien.
V roku 2013 si odniesla z Art Film Festu v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne ocenenie Hercova misia a zároveň cenu Modrého anjela za výkon vo filme Diváčka. V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavuje aj v slovenskej a českej kinematografii. Okrem filmu Nikto ma nemá rád, ktorý je výsledkom spolupráce slovenských, českých a francúzskych tvorcov, ju diváci čoskoro uvidia aj v českej snímke Nevďačné bytosti.
S bývalým partnerom, talianskym režisérom Alessandrom Casalem, má dve dcéry – Anitu a Leu, ktoré majú 18 a 17 rokov. O ich podobe s mamou niet pochýb, čo potvrdili aj na premiére filmu Nikto ma nemá rád, kam ich Barbora Bobuľová priviedla so sebou.

