Herec neodišiel z javiska len z vlastnej vôle, ale aj zo sklamania. „Odišiel som z divadla na dôchodok, keď odo mňa a nebohého Leopolda Haverla († 79) žiadal režisér nedôstojné scény. Pri svojom odchode som zbadal, že divadlo nemá záujem ani o externú spoluprácu so mnou,“ uviedol ešte v roku 2017. Svoju nespokojnosť prejavil aj voči mladším kolegom, ktorí ho podľa jeho slov často ignorovali. „Vidím jeden jediný dôvod, a to sú peniaze…“ komentoval situáciu v divadle.
Oldo Hlaváček a jeho trpké posledné roky
V súkromí musel Oldo Hlaváček čeliť viacerým ranám osudu. V roku 2021 zomrela jeho manželka Boženka, s ktorou bol ženatý neuveriteľných 65 rokov. Ich láska prežila desaťročia a z ich spoločného života vzišli dvaja synovia – diplomat Oldo a herec a dramaturg Ivo. Radosť mu prinášali aj vnúčatá, medzi nimi moderátorka Lucia a modelka Michaela, ktorá mu dokonca dopriala zážitok z pravnuka.
Ani zdravie ho neobchádzalo. O tom, že mu hrozí vážne srdcové zlyhanie, sa dozvedel úplnou náhodou – počas merania tlaku s lekárom a kamarátom Pavlom Traubnerom. „Keďže môj horný tlak bol 250 a dolný 180, oznámil mi, že si ma nechávajú v nemocnici. Hoci to bol tlak do truhly, ja som nič necítil…“ spomínal herec na chvíle, ktoré mu zrejme zachránili život.
Hlaváček počas života bojoval aj so stigmou z minulosti – za totality bol vypočúvaný za „poburovanie proti republike“. Sám spomínal, že „nazval som ich uzurpátormi a zloduchmi. Do dvoch hodín som bol v rukách polície…“. Napriek všetkému sa nevzdal a zostal verný svojmu povolaniu.
Na divadelných doskách vynikal v hrách ako Na skle maľované, Bratia Karamazovci či Sluha dvoch pánov. V roku 2004 mu prezident Rudolf Schuster udelil Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa.
Aj keď si ho mnohí pamätajú najmä ako veselého muža, jeho vlastné slová odhaľujú aj druhú stranu jeho života: „Náš vedúci zo skatingu mi raz povedal, že vždy musím mať pred sebou v živote tri ciele… všetky musia byť radostné a na iné nemám myslieť. To je moja odpoveď, či myslím na to, že raz z tohto sveta odídem…“

