„Bol som na vyšetrení a po odbere krvi mali so mnou kolegovia robotu. Nebol problém samotný odber, ale státie ma vyčerpalo. Vtedy som si povedal, že musím odísť. Nie, že chcem, ale musím,“ vysvetlil.
Aj po ukončení praxe sa snažil zostať aktívny, hoci pre portál Pravda priznal, že mu práca chýba. „Nie je to podľa môjho gusta, aby som pravdu povedal,“ poznamenal s úsmevom.
Ľudský prístup k medicíne
Počas svojej kariéry zdôrazňoval, že nikdy nelieči vek, ale chorobu.
„Nestalo sa, aby som niekomu povedal: ‘Čo vy ešte chcete – máte deväťdesiat rokov a buďte radi, že ste radi.’ To je surové. Ľudský prístup by mal byť všade samozrejmosťou,“ uviedol.
Posledný odkaz pacientom
Keď sa lúčil so svojimi pacientmi, zaželal im, aby mali ešte lepšieho lekára, než bol on sám.
„Želám vám všetko dobré a nech vás Pán Boh opatruje,“ rozlúčil sa v pohodovej nálade. Na otázku redaktorky Aktuality.sk čo ho ešte drží v ambulancii odpovedal takto:
„Keby to bolo kvôli nejakému zisku, tak by som to pri tých odvodoch a poplatkoch daniach, ktoré dnes máme, nerobil.
Stane sa mi, že päť, šesť mesiacov mám menší príjem ako výdaje, doplácam to z dôchodku.
Ktorý blázon by robil preto, aby musel doplácať? Keby ma tu nedržala láska k práci a k tým, pre ktorých robím, ušiel by som odtiaľto.
A ešte k tomu, ja aj dnes musím robiť pohotovostnú službu. Vo Švajčiarsku a Anglicku a vo všetkých kultúrnych štátoch je to zariadené, že nočné a sviatočné nadčasy robia tí, ktorí chcú a môžu. Žiadne, že musíš zo zákona, veď to je proti morálke, aby človek musel robiť, to čo nevládze.“
Diskusia
Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.