Tibor Kobliček – výnimočný umelec zakorenený v tradícii
Vo veku 88 rokov zomrel Tibor Kobliček, slovenský výtvarník, nositeľ tradícií a majster hudobných nástrojov, ktorého diela presiahli hranice našej krajiny. Hoci celý život pracoval vo fabrikách, v srdci nosil umelecký nepokoj, ktorý ho napokon viedol k výtvarnej aj hudobnej tvorbe.
Rodák z obce Turičky v Novohrade sa už v 60. rokoch zapojil do hnutia neprofesionálnych výtvarníkov. Učil sa pod vedením uznávaných mien – Fera Kráľa a Jána Janošku. Inšpiráciou mu boli slovenské kopce, dedinská architektúra a kultúrne artefakty. Výstavy, na ktorých sa prezentoval, zahŕňali mestá ako Zvolen, Ružomberok, Bratislava či Žilina, ale aj Poľsko, Československo či Nemeckú demokratickú republiku.
Jeho akvarely a kresby tušom si získali kritikov svojou autenticitou a schopnosťou zachytiť atmosféru Novohradu. V roku 1975 získal hlavnú cenu na prestížnej prehliadke Výtvarná Dubnica za cyklus „Rodná krajina“.
Tibor Kobliček zanechal v slovenskej kultúre nezmazateľnú stopu
Okrem maľovania a kresby sa venoval aj výrobe slovenských hudobných nástrojov. Od mladosti ho fascinovali fujary, píšťaly, sláčikové nástroje či gajdy, ktoré nielen vyrábal, ale na nich aj hral. Prvýkrát sa verejnosti predstavil v roku 1975 na Folklórnych slávnostiach v Detve, kde zaujal ako výrobca aj interpret.

Jeho precíznosť a cit pre detail ocenili odborníci aj laická verejnosť. Nástroje z jeho dielne získavali ocenenia ako „Instrumentum excellens“, udeľované za výnimočnú kvalitu. Spolu so synom Ladislavom sa stal jediným výrobcom ninery na Slovensku – historického nástroja, ktorý na našom území takmer vymizol.
Tibor Kobliček reprezentoval Slovensko na prestížnych svetových podujatiach. Medzi najvýznamnejšie patrí EXPO 1992 v Seville či EXPO 2000 v Hannoveri. Nástroje, ktoré vlastnoručne vyrobil, sú dnes súčasťou múzeí a zbierok v Európe, Amerike aj Ázii.
Jeho život je dôkazom, že ľudová kultúra má silu presahovať hranice, ak je prezentovaná s láskou, odbornosťou a oddanosťou. O Tiborovi Kobličekovi napísal akademický maliar Fero Kráľ: „Umelec je labužník krásy svetla noriaceho sa do krajiny, tvorca orchestra farebných tónov.“
Posledná rozlúčka s týmto výnimočným človekom sa konala 15. augusta v Dome smútku v Cinobani. Zanechal za sebou nielen nádherné obrazy a nástroje, ale aj odkaz neúnavného zachovávateľa slovenského dedičstva.

Diskusia
Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.