By Martin Ruščanský 
Nobelova cena mieru ako politická téma
Trump sa počas svojho pôsobenia v Bielom dome často chválil, že sa mu podarilo zabrániť siedmim vojenským konfliktom. Medzi nimi vymenoval situácie v oblastiach ako Arménsko a Azerbajdžan, India a Pakistan či Izrael a Hamas. Nezabudol spomenúť ani Balkán či Afriku.
Viacerí odborníci však jeho tvrdenia spochybňujú, keďže podľa dostupných informácií viaceré z týchto konfliktov pokračovali aj po jeho údajných diplomatických zásahoch. Trumpovi kritici upozorňujú, že takéto vyhlásenia sú často skreslené a prehnané.
Aj napriek polemike bol Trump viackrát nominovaný na Nobelovu cenu mieru. To však nie je zárukou úspechu. „Nominácie na Nobelovu cenu sú bežné a môže ich podať každý, kto spĺňa podmienky,“ upozorňujú analytici.
Rozhodnutie má v rukách nórsky výbor
O udelení Nobelovej ceny mieru rozhoduje päťčlenný výbor nórskeho parlamentu. Ten však podľa médií v minulosti nebol Trumpovi veľmi naklonený. Meno laureáta zostáva v utajení, keďže oficiálne nominácie sa zverejňujú až po 50 rokoch.
Zaujímavé sú však aj výsledky prieskumu verejnej mienky. Podľa nich až 76 % Američanov si myslí, že si Trump Nobelovu cenu mieru nezaslúži. Tento názor zastávajú najmä nezávislí voliči a demokrati. Medzi republikánmi sú názory rozdelené.
Nobelova cena mieru tak ostáva nielen symbolickým, ale aj politicky nabitým ocenením, o ktoré sa bude nepochybne aj naďalej bojovať — nie len skutkami, ale aj slovami.
Tomáš Šudík