Slováci medzi TOP proruskými poslancami: EUobserver zverejnil šokujúcu analýzu. Ktorí europoslanci pomáhajú Putinovi?

Podľa analytikov EUobservera práve táto kombinácia predstavuje najvyšší stupeň proruského správania v rámci europarlamentu.

Na druhom mieste sa umiestnil Milan Uhrík, taktiež z Republiky, ktorý sa pri hodnotených hlasovaniach postavil proti 16 návrhom, nezdržal sa ani raz a jedno hlasovanie vynechal. Spoločnú pozíciu zdieľa s českým poslancom Ondřejom Dostálom a poľským politikom Grzegorzom Braunom.

Proruskí poslanci z radov Smeru a širšie súvislosti

Ďalšími slovenskými poslancami, ktorí sa ocitli v rebríčku, sú Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Ľuboš Blaha, všetci z politickej strany SMER – SSD. Kaliňák podľa analýzy 15-krát hlasoval proti, dvakrát sa nezúčastnil. Laššáková mala 14 hlasovaní proti, jedno zdržanie a dve neúčasti. Blaha 14-krát hlasoval proti a tri hlasovania vynechal.

Analytici upozorňujú, že všetci slovenskí zástupcovia v tomto zozname pravidelne vystupovali proti proukrajinským návrhom, prípadne sa hlasovaní nezúčastnili. V rámci celej EÚ tak Slovensko patrí k štátom s najvyšším počtom proruských poslancov.

Silné zastúpenie má aj Česká republika, kde sa medzi najaktívnejších odporcov Ukrajiny zaradili poslanci Ivan David, Ondřej Dostál a Kateřina Konečná. EUobserver pripomína, že Ivan David je známy svojou dezinformačnou činnosťou a Konečná dlhodobo reprezentuje komunistickú orientáciu so stabilne proruskými postojmi.

Rebríček vedie Nemecko, ktoré má až osem europoslancov zaradených medzi proruských predstaviteľov.

Ako vznikol rebríček proruských poslancov?

Metodológia EUobservera a Novaja Gazeta Europe spočívala vo vyhodnocovaní hlasovaní o štrnástich rezolúciách spojených s ruskou agresiou a ďalších troch dokumentoch týkajúcich sa Bieloruska. Sledujú sa najmä hlasovania:

• o odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu,
• o podpore Ukrajiny v rámci EÚ,
• o postoji Únie k bieloruskému režimu,
• a tiež o tom, či môže Ukrajina použiť západné zbrane na útoky na ruské územie.

Ako príklad slúži hlasovanie z 28. novembra 2024, ktoré sa týkalo posilnenej podpory Ukrajiny v súvislosti so spoluprácou Ruska a Severnej Kórey. Mazurek, Dostál či David hlasovali proti. Podobne sa zachovali aj 19. septembra 2024, keď sa rozhodovalo, či môže Ukrajina útočiť západnými zbraňami na ruské ciele.

Výsledok? Slovensko sa ocitlo v nepríjemnom svetle európskej politiky, čo otvára diskusiu nielen o osobných presvedčeniach poslancov, ale aj o dlhodobom smerovaní domácej politickej reprezentácie.