Okrem povinnosti vlády predložiť návrh na zníženie verejného dlhu, platí aj zmrazenie rezervy vlády a premiéra. Hoci niektoré sankcie už bežne platia – napríklad zmrazenie platov ministrov – teraz k nim pribudnú ďalšie vážne dôsledky.
Kľúčovým bodom je však povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Tento krok vyplýva zo zákona a vláda má podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť konať bezodkladne, najneskôr do konca roka 2025. Hoci zákon nestanovuje presnú lehotu, fiškálna rada očakáva, že dôjde k hlasovaniu ešte pred Silvestrom.
Dlhová brzda platí aj v ďalších rokoch
V roku 2026 bude režim dohľadovej dlhovej brzdy pokračovať. Vláda bude musieť opätovne predložiť parlamentu návrh na zníženie dlhu, rovnako ako požiadať o dôveru – tentoraz bezodkladne po zverejnení výsledkov o výške verejného dlhu za predchádzajúci rok. Tie zverejní Štatistický úrad v apríli.
Náročné pravidlá sa budú uplatňovať aj v roku 2027, teda v roku najbližších parlamentných volieb. Ak dovtedy nevznikne nová vláda, bude musieť tá súčasná predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet s nerastúcimi výdavkami, čo môže byť v praktickej rovine mimoriadne náročné.
„Lehota začne plynúť 22. novembra, potom majú 30 dní. Chápem, že sú z toho nervózni, lebo nevedia, či majú dôveru, ale ústava im nedáva na výber,“ upozorňuje Štefan Kišš z Progresívneho Slovenska.
Aj členovia koalície si uvedomujú záväzky. Erik Tomáš aj Tomáš Drucker zhodne potvrdili, že vláda má konať čím skôr po 22. novembri, aby splnila zákonné požiadavky. Podľa Richarda Takáča zo Smeru-SD sa zatiaľ o konkrétnom dátume nehovorí, ale rozhodnutie musí padnúť do konca roka 2025.
Zákon o dlhovej brzde pritom vyžaduje, aby vláda predložila rozpočet s nulovým alebo kladným saldom a bez rastu výdavkov. Hoci návrh možno predložiť, jeho schválenie bude podľa Druckera aj Tomáša nereálne.
Diskusia
Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.