Podľa Kramára sa zásahy politiky do kultúry nedejú priamo, no ich dôsledky sú stále citeľné. Pripomenul prípad z minulosti, keď museli meniť záver filmu „Iná láska“, lebo sa nepáčil komunistom. „Ja som natočil film Iná láska s Trančíkom Dušanom, kde bol záver, že ma záporný hrdina na konci odzadu zastrelí. Komunisti povedali – a to sa tam nenašiel jeden komunista, ktorý by ho zachránil? To musíme pretočiť. Tak sme pretáčali záver filmu. Oni do všetkého kecali. A dneska sa deje to isté,“ uviedol.
Maroš Kramár si servítku pred ústa nedával
Aj keď situáciu nepovažuje za až tak dramatickú ako v minulosti, má pocit, že vývoj smeruje k nebezpečnému opakovaniu histórie. „Nie je to ešte až také zlé samozrejme, ale smerujeme tým smerom a musíme všetko preto robiť, aby sme sa tam nedostali, do toho istého,“ upozorňuje. Dodal, že dnes sa nezakazuje priamo, ale „odstrihávajú sa tí, čo neposlúchajú alebo hovoria niečo proti tým hore“.
Kramár tiež obhajuje, že umelci by mali mať právo vyjadriť sa k politike: „Divadlo je zrkadlo spoločnosti. Ďalšia vec, máte odmalička tieto detské rozprávky, to je politika. Dobro vyhráva nad zlom. Prečo by sa herec nemohol vyjadrovať? To neznamená, že sa tomu rozumie. To nehovorím. Ja sa tomu tiež až tak nerozumiem. Ale mám nejaké pocity. Niečo vnímam.“
Na záver dodal, že herci často vnímajú spoločenské dianie citlivejšie než bežní ľudia. „My máme viac načítané, ako iní ľudia. Napríklad už len to, že to hráme, tie vzťahové veci. Dobro, zlo.“ Neodpustil si ani poznámku na adresu iného známeho umelca, ktorý sa venuje politike: „Čo Jarjabek sa môže vyjadrovať? Však to je operetný spevák, nie? A robí politiku.“
Diskusia
Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.