Viac než len bonboniéra! Záchranár posiela silný odkaz pacientom aj budúcim kolegom

„Uniforma ešte neznamená rešpekt.“ Záchranár po rokoch otvoril oči verejnosti

Anonymný záchranár, ktorý stál pri pacientoch počas posledných 20 rokov, sa rozhodol prehovoriť. Jeho slová neznejú ako výčitky, ale ako skúsenosť, ktorú považuje za dôležité odovzdať. Už v úvode priznáva, že ak človek cíti empatiu a chuť pomáhať, zažije momenty, ktoré si bude pamätať celý život.

Ale práve tieto výnimočné chvíle sú len zlomkom toho, čo táto práca naozaj obnáša. „Odmenou býva dobrý pocit, niekedy bonboniéra, ak ste šťastlivci. A niekedy aj úprimné ‚ďakujem‘,“ píše.

Realita záchrannej služby je podľa neho plná agresívnych a nepríjemných situácií. Približne 80 % výjazdov sú zbytočné alebo zneužité, čo len zvyšuje frustráciu. Záchranári podľa neho denne nesú obrovskú zodpovednosť – rozhodujú rýchlo, podávajú lieky, no ich finančné ohodnotenie zostáva na úrovni sestier.

K tomu sa pridáva aj neustály stres, psychická únava a tlak, ktorý si verejnosť často neuvedomuje. Záchranár upozorňuje, že fyzické aj psychické dôsledky práce v teréne sú hlbšie, než sa na prvý pohľad zdá.

Dôchodku sa dožije málokto. Záchranári končia vyčerpaní a bez vďaky

Fyzická bolesť, únava, zdravotné problémy, ktoré sa kopia – to všetko je každodenná súčasť práce, o ktorej sa nahlas nehovorí. Záchranár opisuje problémy so spánkom, pretrvávajúci stres, rozbité osobné vzťahy a nočné výjazdy, ktoré sa opakujú aj päťkrát za noc.

„Fitnes hodinky ukazujú pulz 175 a človek vstáva na alarm, akoby šlo o život – lebo často ide,“ opisuje.

Záchranári si podľa neho často musia tlmiť bolesti chrbta tabletkami počas služby, pretože nemajú náhradu. Odpracujú aj o 30 % viac, než je bežné, keďže služieb je priveľa a ľudí málo.

Najväčším varovaním však je, že len málokto z kolegov dožije dôchodku v zdraví. Mnohí odchádzajú predčasne, vyhorení a v tichosti. Bez verejného uznania, bez poďakovania.

„A to sú ešte tí šťastnejší, ktorí sa toho odchodu vôbec dožili. Čierne stužky na fotografiách má už nejedna stanica,“ napísal.

Reakcie verejnosti na list nenechali na seba čakať. Ľudia sa zhodujú, že ide o silné, autentické slová. „Záchranár nie je len profesia, je to poslanie. A veľmi ťažké, najmä psychicky. Viem, o čom píšete,“ napísala jedna z reakcií. Ďalší čitateľ dodal: „Držte sa. Pacienti si vás vážia, aj keď štát často nie.“