Smer na hrane hanby. Chmelár tvrdí, že voliči odpustia aj pedofíliu. Silné obvinenie

Autor: Martin Ruščanský

Lajčákove väzby na Epsteina sú vážnejšie, ako sa zdalo

Zatiaľ čo verejnosť bola uisťovaná, že Miroslav Lajčák mal s Jeffreyom Epsteinom len okrajový diplomatický kontakt, nové informácie hovoria o inom. Podľa uniknutých materiálov mal Lajčák osobnejší záujem o Epsteinove aktivity, a to vrátane spoločnosti mladých dievčat.

„Lajčák klamal, keď tvrdil, že s Epsteinom komunikoval len ako diplomat,“ píše Eduard Chmelár vo svojom verejnom vyhlásení. Zároveň pripomína, že premiér Robert Fico už dávno vedel, aký je Lajčák – napriek tomu ho verejne podporoval.

Na povrch vychádzajú aj informácie o tom, že Epsteinovo lietadlo viackrát pristálo v Bratislave a v Poprade. Chmelár tvrdí, že slovenské mená sa objavili aj na zozname dievčat, ktoré sa pohybovali v Epsteinovej blízkosti.

V hre už nie je len povesť bývalého ministra, ale aj dôveryhodnosť vládnej strany. Chmelár tvrdí, že ak voliči dokázali prehliadnuť neonacistov a násilníkov, možno im nebudú prekážať ani spojenia s pedofilom. Sám však dodáva, že „o tomto sa žartovať nedá“.

Trumpov škandál a hrozba vojny ako odvedenie pozornosti?

Jedným z najvážnejších aspektov tejto kauzy je možnosť, že Donald Trump, spojený s Epsteinom ešte hlbšie, môže použiť geopolitické napätie ako nástroj na prekrytie škandálu. Chmelár vo svojom komentári upozorňuje, že po podobných kauzách prezidenti USA často rozputali vojnu – a tentoraz by mohlo ísť o Irán.

Zverejnené spisy popisujú desivé praktiky, ktorých sa mal Trump dopustiť: znásilnenie neplnoletej osoby, sexuálne ponižovanie a iné formy násilia.

Zatiaľ čo americká politika čelí škandálu, Európa podľa Chmelára opäť zlyháva ako autonómny hráč. Macronove esemesky Trumpovi údajne naznačujú ochotu podieľať sa na zmene režimu v Iráne.

Reakcia z Teheránu bola jednoznačná. „Žiadna z krajín, ktoré sa pokúšajú zabrániť vojne, nie je európska,“ uviedol iránsky minister zahraničných vecí.

Chmelár tvrdí, že skutočným cieľom USA nie je demokracia, ale kontrola a moc. Príklady Líbye, Iraku či Gazy podľa neho dokazujú, že Západ nemá v úmysle rešpektovať suverenitu národov, ak nemôže ovplyvniť výsledky ich volieb.

Ohodnoťte článok

Ako sa vám páčil tento článok?

Anketa týždňa

Čo by ste sa ešte chceli naučiť?

Výsledky sa zobrazia až po odhlasovaní.

Diskusia

Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *.

Komentár sa môže pred zobrazením manuálne schvaľovať.

Súvisiace články