Príchod kresťanstva priniesol nové významy. Veľká noc sa stala oslavou zmŕtvychvstania Krista. Tradičné obrady sa však často zachovali – iba sa im priradil nový význam. Zelený štvrtok sa spájal so zeleňou, Veľký piatok s pôstom a tichom, Biela sobota s prípravou na obrad vzkriesenia. Do rodinných tradícií patrilo aj umývanie sa v potoku, návštevy kostola či svätenie jedla.
V období komunistickej éry sa však duchovný obsah sviatkov vytrácal.
V období socializmu v 20. storočí podobu všetkých sviatkov výrazne ovplyvňovala komunistická ideológia, ktorá v tradičných cirkevných sviatkoch potláčala ich náboženskú stránku a jej verejné pripomínanie. Namiesto duchovna sa zdôrazňovala jar, folklór a vidiecke zvyky. Krížové cesty sa nesmeli konať verejne. Namiesto toho sa podporovali jarmoky, folklórne súbory a výzdoba s kuriatkami a vajíčkami.
Po roku 1989 sa náboženská sloboda obnovila. Ľudia opäť smeli chodiť do kostola bez strachu. Kresťanské sviatky sa slávili verejne, no duchovný rozmer sa opäť začal vytrácať – tentoraz z iných dôvodov. Moderný spôsob života, konzum a pohodlie prispeli k tomu, že dnes je Veľká noc pre mnohých skôr predĺženým víkendom než sviatkom viery.
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
Diskusia
Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.