By Tomáš Šudík 
Čínske médiá nazývajú vzácne zeminy „ultimátnou zbraňou“ v obchodných rokovaniach so Spojenými štátmi. Jeden z televíznych komentátorov dokonca poznamenal, že ich obmedzenie by predstavovalo „smrteľný úder“.
Európski predstavitelia reagovali ostro: obvinili Čínu z používania surovín ako nástroja nátlaku a vyzvali krajiny G7, aby zaujali spoločný postoj proti týmto praktikám. „Číňania sa prerátali,“ uviedol Yun Sun z washingtonského think-tanku Stimson Center.
Kontrola nad zdrojmi ako trumf
Peking má pod kontrolou väčšinu svetových zásob vzácnych zemín, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu polovodičov, robotov či lietadiel. Práve touto kontrolou disponuje Čína ako trumfom v obchodných rokovaniach – a tentoraz svoje pravidlá rozšírila aj mimo vlastného územia. Nové opatrenia totiž požadujú, aby exportéri kdekoľvek na svete získali povolenie, ak ich produkty obsahujú aj stopové množstvá čínskych kovov.
Podľa odborníkov sa tieto kroky pripravovali dlhší čas – Peking zrejme len čakal na vhodnú zámienku. Tou sa stali nové americké obmedzenia na čínske firmy.
Čína riskuje viac, než si môže dovoliť
Čínska ekonomika čelí poklesu, kríze v realitnom sektore a deflačným tlakom. Preto si Peking podľa analytikov ďalšie obchodné napätie dovoliť nemôže. Napriek tomu sa rozhodol ísť do rizika – možno práve preto, aby si vynútil Trumpovu pozornosť.
„Ak chcete, aby si vás niekto všimol, nemusíte naňho mieriť guľometom,“ poznamenal profesor Evan S. Medeiros z Georgetownskej univerzity. „Niekedy stačí len poriadne zamávať rukami.“
Možné stretnutie pod otáznikom
Nie je jasné, či sa Trump a Si Ťin-pching stretnú koncom októbra na summite Ázijsko-pacifického hospodárskeho spoločenstva v Južnej Kórei. Obe strany totiž v posledných dňoch ešte viac pritvrdili – od zvýšených poplatkov za prístavy až po nové čierne listiny spoločností.
Situácia sa tak môže rýchlo zmeniť z diplomatickej prestrelky na plnohodnotnú obchodnú vojnu.
ZDROJ: PRIMACNN
Martin Ruščanský 
Magdaléna Poláková