„Opíšem, ako vyzerá cesta k línii kontaktu. Je to doslova turistický pochod – len smrteľný. S tridsiatimi kilami výstroja vás vysadia 10 až 15 kilometrov od cieľa, no v niektorých oblastiach musíte kráčať až 30 kilometrov,“ uvádza jeden z vojakov.
Cesty sú posiate mínami, nastraženými granátmi a improvizovanými výbušninami maskovanými trávou či blatom. „Najnebezpečnejšie na celej vojne je dostať sa vôbec na pozíciu,“ priznávajú.
Keď sa zotmie, prichádzajú „zlí duchovia“
Drony neustále sledujú každý pohyb. „V zákopoch je to paradoxne bezpečnejšie ako cestou tam,“ hovoria vojaci. Najväčším problémom je však zásobovanie – a noc.
„Nie sú žiadne zásoby, všetko sa nosí pešo. Najodvážnejší sú motorkári, ktorí riskujú život, aby priniesli jedlo či muníciu,“ opisujú. „A po zotmení začína peklo. Drony s termovíziou zhadzujú mínometné granáty. Ak do západu slnka nenájdete úkryt, ste mŕtvy.“
Každý sám za seba
„Nie sú tu ženisti, spojaři, žiadna logistika. Musíte vedieť všetko – orientáciu, prácu s mapami, komunikáciu, zneškodňovanie mín. Inak sa stratíte – a skončíte na vlastnej míne,“ uvádza svedok.
Najtemnejšie miesto na fronte je podľa nich „šedá zóna“ – dva až tri kilometre medzi oboma stranami. „Je plná mŕtvych, ranených a mín. Dokonca aj elitné jednotky tu strácajú morálku. Posily sa k nám takmer nikdy nedostanú,“ uzatvára mrazivú výpoveď ruský vojak.
ZDROJ: PRIMACNN
Diskusia
Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.