V Nemecku sa rozpútala ostrá spoločenská debata po tom, čo poslanci v piatok schválili reformu vojenskej služby. Nový zákon zavádza opätovné plošné odvody a stanovuje ročné náborové ciele.
Ak sa ich nepodarí naplniť, Bundestag bude môcť aktivovať tzv. „povinnú vojenskú službu z potreby“. Mladí ľudia na mnohých miestach krajiny – od Berlína po Mníchov – proti zákonu okamžite protestovali.
Vládne strany CDU/CSU a SPD sa o podobu reformy posledné týždne ostro sporili. Kabinet kancelára Friedricha Merza už v auguste schválil návrh ministra obrany Borisa Pistoriusa, ktorý počítal len s dobrovoľným náborom. Časuť konzervatívcov to však považovala za slabé riešenie. Výsledkom novembrových rokovaní je kompromis: systém zostane dobrovoľný, ale doplnený o možnosť povinných odvodov.
Cieľom zákona je zvýšiť počet vojakov o viac než 80-tisíc. V pôvodnej verzii mali všetci muži po dovŕšení 18 rokov vyplniť dotazník o záujme slúžiť v armáde; vhodní kandidáti by následne absolvovali odvodnú prehliadku. Rozhodnutie o nástupe však malo zostať dobrovoľné.
Nemecko zrušilo povinnú vojenskú službu v roku 2011, hoci branná povinnosť formálne neprestala platiť a pri ohrození krajiny by sa aktivovala automaticky.
Diskusia
Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.