By Tomáš Šudík 
Do kritiky vlády sa zapojila aj Tamara Stohlová, ktorá navrhla odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Ten podľa nej riadi rezort autoritatívne a bez odbornej diskusie. Spomenula sporné projekty, ako plánovanú prečerpávaciu elektráreň na Látkach či netransparentné využívanie financií určených na vodozádržné opatrenia.
Mikloško a „Noc dlhých nožov“
Najsilnejší moment noci priniesol prejav Františka Mikloška. Skúsený politik a bývalý disident prirovnal nočné rokovanie k praktikám z mečiarovských čias a použil paralelu s tzv. Nocou dlhých nožov. Kritizoval, že parlament sa návrhom na odvolanie vlády zaoberá až rok po jeho podaní a navyše v čase, keď väčšina verejnosti spí.
Za jeden z hlavných problémov označil novelu Trestného zákona, ktorú považuje za snahu zahladiť staré korupčné kauzy. Varoval aj pred oslabovaním prozápadnej orientácie Slovenska a zahraničnú politiku premiéra Fica označil za krok späť k izolacionizmu.
„Hlasovanie o odvolaní vlády nie je technická vec. Je to rozhodnutie o tom, kam Slovensko patrí,“ vyhlásil Mikloško.
Bartekov útok a vlna solidarity
Mikloškov prejav však vyvolal prudkú reakciu poslanca Michala Barteka z Hlasu. Ten ho ostro napadol, označil za protislovenského aktéra a spochybnil jeho morálne právo vystupovať v mene národných záujmov. Pripomenul, že Mikloško v minulosti nehlasoval za Ústavu SR.
Tento útok okamžite vyvolal vlnu solidarity naprieč opozíciou. Michal Šimečka označil Mikloška za osobnosť, ktorá má v slovenskej politike výnimočné miesto, a vyzval Barteka na ospravedlnenie.
„Takto vyzerá hanba, hlúposť a strata súdnosti,“ odkázal Šimečka prostredníctvom sociálnych sietí.
Zrkadlo stavu politiky
Aj keď opozícia neočakáva, že by nočné rokovanie viedlo k pádu vlády, považuje ho za dôležitý signál verejnosti. Podľa jej predstaviteľov ukázalo hlboké rozdelenie politickej scény, úpadok politickej kultúry a neschopnosť viesť vecnú a dôstojnú debatu.
Nočná schôdza o odvolaní vlády sa tak nestala len formálnym parlamentným bodom. Premenila sa na obraz súčasného stavu slovenskej politiky – plný emócií, osobných útokov a rastúcej nedôvery.
Martin Ruščanský