Minister tiež upozornil na schopnosti a produkčné kapacity ruského vojnového priemyslu a varoval, že počet munície a rýchlosť jej produkcie sú pre Západ signálom, že bez posilnenia vlastnej obranynej produkcie a kooperácie medzi európskymi štátmi môže byť odpoveď pomalšia, ako si mnohí želajú. V tejto súvislosti vyzval európske vlády k väčšiemu zapojeniu do spoločných obranných iniciatív, urýchlenejšiemu zvyšovaniu zásob a zlepšeniu schopností rýchlej reakcie.
Reakcie na Franckenove výroky prišli okamžite: z diplomatických a politických kruhov sa ozývali rôzne hlasy — od podpory jasného odstrašujúceho signálu až po výhrady, že priama a obrazná formulácia „vymazať Moskvu z mapy“ môže eskalovať rétoriku a zhoršiť diplomatický priestor pre deeskaláciu. Niektorí analytici upozornili, že takéto výroky môžu mať dvojitý efekt: na jednej strane jasne demonštrujú odhodlanie brániť členské štáty aliancie, na druhej strane môžu byť využité ruskou stranou na zdôvodnenie vlastných bezpečnostných opatrení alebo na posilnenie interného nacionalistického diskurzu.
Z diplomatického hľadiska takéto priame formulácie často vedú k rýchlym reakciám: ambasády a ministerstvá zahraničných vecí obvykle buď odsúhlasia jasný odstrašujúci tón, alebo vyzvú k umierneniu vyjadrení, aby sa nenapomáhala eskalácii. V minulosti sa ukázalo, že slovné vyhrážky bez skutočných krokov majú obmedzený efekt — dôležitejšia je schopnosť spoločne konať v koordinácii s partnermi, posilniť obranné systémy a zlepšiť pripravenosť civilnej ochrany.
Franckenove pripomienky zároveň znova otvorili diskusiu o význame odvety a odstrašovania v modernej dobe: čo znamená „odplata“ v ére zbraní presnejšieho zasiahnutia, kybernetických hrozieb a hybridných operácií? Ako rýchlo a akým spôsobom by aliančné štáty dokázali zosúladiť svoju reakciu? A najmä — aká je hranica medzi odstrašovaním a escaláciou, ktorú nemožno prekročiť bez rizika ďalšej degradácie bezpečnostnej situácie?
V tejto súvislosti poznamenajme, že takéto vyhlásenia majú súčasne vnútropolitický rozmer: vyjadrenie vysokej tvrdosti voči potenciálnemu agresorovi môže byť vnímané aj ako signál domácej verejnosti o pevnom postoji vlády v oblasti bezpečnosti. Pre Belgicko, ktoré hostí niekoľko inštitúcií NATO a EU v Bruseli, je otázka bezpečnosti mimoriadne citlivá — na území krajiny sídlia diplomatické zbory, medzinárodné organizácie a veľký počet civilistov, čo zvyšuje dôležitosť jasnej, avšak vyváženej bezpečnostnej politiky.

