Richard Connolly z britského Kráľovského inštitútu ozbrojených síl (RUSI) tvrdí, že západné sankcie zatiaľ nespôsobili Rusku takú ekonomickú ujmu, ktorá by Moskvu donútila prehodnotiť svoje vojenské plány.
„Pokiaľ Rusko naďalej ťaží ropu a predáva ju za relatívne priaznivé ceny, bude mať dostatok financií na zvládnutie situácie,“ uviedol Connolly. Dodal, že hoci ekonomická situácia nie je pre Rusko ideálna, Putin zatiaľ nemusí brať ekonomické obmedzenia do úvahy pri rozhodovaní o pokračovaní vojny.
Snegová zároveň upozorňuje, že historické skúsenosti ukazujú vyššiu ochotu Ruska pristúpiť na nevýhodné mierové dohody v období hlbokých hospodárskych kríz – ako tomu bolo po prvej svetovej vojne či počas vojny v Afganistane. Súčasná ekonomická situácia však od takého bodu ešte zďaleka nedosiahla a bude si vyžadovať výrazne silnejší ekonomický tlak a dlhší čas.
Podľa analytičky sa už vyčerpal aj ekonomický rast, ktorý bol spôsobený prudkým nárastom vojenských výdavkov. Kremeľ preto presúva náklady vojny na ruskú spoločnosť, najmä prostredníctvom zvyšovania daní. Obyvatelia Ruska zároveň čelia rastu cien, predovšetkým pri dovážanom tovare.
Na rozdiel od západných krajín však vysoká inflácia nevyvoláva masovú sociálnu nespokojnosť, čo Snegová pripisuje kombinácii štátnej propagandy a represívnych mechanizmov.
ZDROJ: PRIMACNN

