ANALÝZA: Prečo Rusko neoslavuje? Trumpov spor s Európou kvôli Grónsku je dvojsečnou zbraňou
Napätie okolo Grónska a vyjadrení Donalda Trumpa prehlbuje rozkol medzi Spojenými štátmi a Európou, z čoho by Moskva mohla profitovať, píše CNN. Kremeľ síce oslabovanie západnej jednoty víta, zároveň sa však obáva nepredvídateľnosti Trumpovej administratívy a dôsledkov nového – práve sa rodiaceho – svetového poriadku.
Dlhodobou stratégiou Kremľa je vrážať klin medzi Spojené štáty a Európu a oslabovať tak svojich tradičných západných protivníkov. Rusko už celé roky podporuje sabotážne akcie a dezinformácie s cieľom narušiť západné inštitúcie, ktoré vníma ako prekážku svojich územných ambícií a snáh o posilnenie vlastnej moci.
Rozpad NATO – mocnej západnej vojenskej aliancie – je pre Moskvu mimoriadne lákavou predstavou, najmä po vypuknutí vojny na Ukrajine. Obavy z možného rozširovania NATO Kremeľ využil ako jedno z ospravedlnení rozsiahlej invázie, ktorú spustil takmer pred štyrmi rokmi. Predstava, že by sa západná jednota rozpadla a NATO, ktoré bolo osemdesiat rokov pilierom obrany proti ruským hrozbám, skolabovalo pre Trumpove snahy o pričlenenie Grónska k USA, podľa analýzy CNN v Kremli vyvoláva neskrývanú radosť.
Rusko s uspokojením sleduje, ako sa jeho protivníci navzájom oslabujú. „Čína a Rusko si to musia užívať,“ poznamenala šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová po tom, čo Trump pohrozil zavedením mimoriadnych ciel voči európskym spojencom.
Čína aj Rusko pritom rázne odmietajú obvinenia, že by mali záujem o Grónsko – dokonca aj dánska armáda tvrdí, že nehrozí žiadna významná invázia z východu. V ruskej štátnej televízii sa však prokremeľskí komentátori z Trumpových krokov radovali a označovali ich za „katastrofálny úder pre NATO“ a „skutočne skvelú správu pre Rusko“.
Takýto pohľad je zo strany Moskvy očakávaný. NATO čelí najväčšej kríze za posledné desaťročia a transatlantická jednota sa viditeľne rozpadá. Podpora Západu pre vojnové úsilie Ukrajiny by preto mohla postupne slabnúť, čo by Rusku poskytlo ešte výraznejšiu výhodu na bojisku.
Napriek tomu v Kremli zatiaľ neprepukla otvorená eufória. Oficiálna reakcia Moskvy bola spočiatku skôr kritická. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Trump v prípade Grónska „koná mimo rámca medzinárodného práva“. Podľa CNN ide o prekvapivé stanovisko, keďže Kremeľ počas rokov rastúceho autoritárstva toleroval množstvo porušení medzinárodných noriem doma aj v zahraničí.
Dôvodov tejto zdržanlivosti môže byť viac. Moskva môže vnímať možné prevzatie Grónska Spojenými štátmi ako ohrozenie svojho vplyvu v Arktíde. Podľa CNN má však Kremeľ ešte hlbšie obavy – podobne ako zvyšok sveta so znepokojením sleduje, ako nepredvídateľná Trumpova administratíva na globálnej úrovni uplatňuje svoju zdanlivo neobmedzenú vojenskú a ekonomickú moc.

