„Jednostranné a nebezpečné kroky čoraz častejšie nahrádzajú diplomaciu, snahy o kompromis či hľadanie riešení prijateľných pre všetkých,“ vyhlásil nedávno ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prvom zahraničnopolitickom prejave v novom roku. „Namiesto dialógu tu máme štáty, ktoré sa spoliehajú na silu, vnucujú svoju vôľu, poučujú ostatných, ako majú žiť, a rozdávajú príkazy,“ dodal.
Z európskeho pohľadu to môže znieť ako sebakritika, v skutočnosti však Putin zjavne narážal na Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa. Sieť ruských spojenectiev, ktorú vážne narušilo minuloročné zvrhnutie sýrskeho diktátora Bašára Asada, sa rýchlo rozpadá. Irán, dlhoročný spojenec Moskvy, sa stal terčom leteckých útokov USA a Izraela a po brutálnych zásahoch proti protivládnym demonštrantom čelí ešte hlbšej kríze, ktorá ohrozuje prežitie promoskovského režimu.
Ďalšou ranou pre Kremeľ bolo zadržanie venezuelského prezidenta Nicolása Madura. A špekulácie, že Kuba by sa mohla stať ďalším cieľom Washingtonu, sľubujú ďalšie zahraničnopolitické poníženie Ruska.
Moskva dlhodobo považuje povojnový medzinárodný poriadok za nástroj Západu plný dvojitých štandardov, ktorý má brzdiť jej ambície. Otvorene spochybňuje zákaz meniť hranice silou, zakotvený v Charte OSN, a presadzuje svet, v ktorom by veľmoci mali vlastné výlučné sféry vplyvu. Zdá sa, že Washington sa dnes tomuto ruskému pohľadu na svet postupne približuje, čo je pre Kremeľ prísľubom do budúcnosti.
Radosť z tohto vývoja je však tlmená obavami z toho, aký nebezpečný svet by mohol vzniknúť a ako by nové sféry vplyvu vyzerali v praxi. „Pre Kremeľ, ktorý bol zvyknutý na stabilnejšiu a predvídateľnejšiu americkú administratívu, môže byť čoraz impulzívnejší Trump veľkou výzvou,“ uzatvára CNN.
ZDROJ: PRIMACNN
Diskusia
Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.