Popri výzvach k protestom Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz tovarov z krajín, ktoré aktívne obchodujú s Iránom. Cieľom je zvýšiť ekonomický tlak na teheránsky režim a vytvoriť preň vyššie náklady v medzinárodnom obchode.
Protesty najväčšie za posledné roky
Aktuálne nepokoje v Iráne sú najväčšie od protestov z rokov 2022–2023, ktoré vypukli po smrti mladej ženy Mahsy Amíníovej v policajnej cele. Tentoraz demonštrácie spustilo rozhorčenie obchodníkov v Teheráne nad drastickým poklesom hodnoty iránskej meny. Následne sa k protestom pridali študenti, mladí ľudia a ďalšie skupiny, až prerástli do široko rozšírených protivládnych demonštrácií.
Podľa údajov organizácií monitorujúcich situáciu si zásahy bezpečnostných zložiek vyžiadali už najmenej 648 obetí, pričom ďalšie správy hovoria až o 2 000 mŕtvych. Neoficiálne odhady však uvádzajú, že obeťami mohlo byť viac ako 6 000 ľudí, v niektorých výpovediach dokonca dvojnásobok. Zadržaných bolo viac ako 10 700 osôb.
Možný zásah USA
Trump v minulých dňoch uviedol, že Spojené štáty sú pripravené pomôcť protestujúcim, a dostal na stôl aj vojenské návrhy možných úderov proti Iránu – hoci oficiálne rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Debaty o ďalšom postupe prichádzajú krátko po tom, čo Spojené štáty na Trumpov príkaz unesli venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ktorého chcú súdiť v New Yorku pre podozrenia z narkoterorizmu a nezákonného držania zbraní. Tento zásah vyvolal napätú diskusiu o medzinárodnom práve.
Irán medzitým navrhol obnovenie rokovaní s USA, no Trump naznačil, že zásah môže prísť ešte pred akýmkoľvek stretnutím, ak režim nezastaví represiu voči demonštrantom.
ZDROJ: PRIMACNN
Diskusia
Napíšte kultivovaný komentár, podeľte sa o názor alebo doplňte informáciu k téme.