Podľa experta je najrealistickejšie, že Putin zomrie ako úradujúci prezident. Skutočné mocenské zápasy by sa tak rozbehli až následne. Problémom je absencia jasného nástupcu a fakt, že režim je vybudovaný ako osobný vertikálny systém – bez prirodzenej mechaniky odovzdania moci.
Historické paralely nie sú zanedbateľné. Putin je len o niečo mladší, než bol Stalin pri smrti, a blíži sa veku, v ktorom zomrel Leonid Brezhnev. Naopak je starší než Vladimir Lenin, Nikita Khrushchev či Mikhail Gorbachev v čase ich odchodu z moci. Väčšina sovietskych lídrov 20. storočia končila medzi 60. a 75. rokom života.
Atentát? Skôr periféria než Moskva
Možnosť násilného konca nemožno úplne vylúčiť, no ak by k nemu došlo, pravdepodobnejšie by nevzišiel z úzkeho jadra moci. Skôr by išlo o radikalizované regióny alebo periférne oblasti, ktoré nesú ťarchu mobilizácie a ekonomických dôsledkov vojny výraznejšie než Moskva či Petrohrad. Historickým príkladom odporu voči centru je Chechnya, ktorá viedla dve krvavé vojny proti Moskve.
Zároveň však platí, že Putin minimalizuje verejné vystúpenia, výrazne obmedzil pohyb a funguje v prísne kontrolovanom bezpečnostnom režime. To šance na úspešný útok znižuje.
Najväčšie riziko: mocenské vákuum a jadrový arzenál
Najvážnejšia otázka nespočíva v tom, či Putin skončí, ale čo nastane potom. Ruský systém nemá transparentný mechanizmus nástupníctva. V prípade náhleho úmrtia môže vzniknúť rýchly a neprehľadný boj medzi bezpečnostnými štruktúrami, regionálnymi elitami a ekonomickými skupinami.
V extrémnom scenári by chaos mohol oslabiť kontrolu nad ruským jadrovým arzenálom – najväčším na svete. Aj keď je tento variant málo pravdepodobný, jeho dôsledky by boli globálne. Európa aj USA preto musia pracovať s viacerými variantmi vývoja: od riadenej tranzície moci, cez tvrdý bezpečnostný režim nástupcu, až po obdobie vnútorného rozkladu federácie.
ZDROJ: PRIMACN

