By Tomáš Šudík 
Vojna na Ukrajine sa ani po takmer štyroch rokoch nepribližuje ku koncu. Napriek diplomatickým rokovaniam a rastúcemu tlaku na obe strany Moskva aj Kyjev zrejme stále veria, že pokračovanie bojov môže posilniť ich vyjednávaciu pozíciu. Podľa analytikov preto trvalý mier v roku 2026 nie je pravdepodobný. Konflikt sa môže zmeniť na „zmrazenú vojnu“, uvádza web RFE/RL.
„Samozrejme by som chcel, aby sa to skončilo čo najskôr, ale vyzerá to tak, že to ešte potrvá,“ povedal ukrajinský vojak Petro v rozhovore pre RFE/RL v máji minulého roka z pozície blízko frontovej línie. Ďalší vojak z jednotky, Oleksandr, dodal: „K prímeriu nedôjde. Všetko smeruje k tomu, že vojna bude pokračovať.“ Podľa neho sa Rusko snaží ovládnuť aspoň tú časť ukrajinskej Doneckej oblasti, ktorá zostáva pod kontrolou Kyjeva.
Ani o osem mesiacov neskôr neprišlo k žiadnemu prímeriu, nieto ešte k trvalému mieru. Rusko napriek intenzívnym bojom nedokázalo dobyť celý Donbas – jeden zo svojich hlavných cieľov. Analytici tvrdia, že najväčší konflikt v Európe od roku 1945 zrejme v roku 2026 neskončí. „Nie sú splnené žiadne podmienky pre definitívne vyriešenie konfliktu,“ uviedla Ruth Deyermondová z Katedry vojenských štúdií na King’s College London. „Ani Ukrajina, ani Rusko sa nezdajú byť v pozícii rozhodujúceho víťazstva a hoci sú pod tlakom, žiadna strana sa nenachádza na pokraji kolapsu.“
Vladimir Putin spustil 24. februára 2022 rozsiahlu inváziu na Ukrajinu s očakávaním, že kyjevská vláda padne rýchlo. O takmer štyri roky neskôr Rusko kontroluje menej ukrajinského územia, než na začiatku útoku. Ruské jednotky postupujú pomaly, často pešo či na motocykloch, keďže vozidlá brzdí blato. Ukrajina si naďalej udržuje kontrolu nad časťami Donecka, Záporožia a Chersonu – tromi z piatich regiónov, ktoré si Moskva nárokovala anektovať.
Podľa západných spravodajských odhadov vojna zabila alebo zranila vyše 1,5 milióna vojakov na oboch stranách. Ruské letecké útoky zabili či zranili desaťtisíce civilistov a vážne poškodili energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Najväčšou prekážkou mieru je podľa Deyermondovej Rusko, ktoré „zdá sa, nemá záujem ukončiť boje, nieto ešte celú vojnu“.
Americký prezident Donald Trump vstúpil do svojho druhého mandátu začiatkom minulého roka s tým, že chce sprostredkovať ukončenie vojny. Za posledné mesiace sa Ukrajina, západní partneri a USA priblížili k jednaniam o mierovom pláne.
Kľúčovým problémom však zostáva otázka, či je Rusko pripravené ustúpiť v zásadných témach – najmä územných (Donbas a iné oblasti) a v otázke bezpečnostných záruk pre Kyjev, vrátane posilnenia prítomnosti západných vojakov na Ukrajine. Sporným bodom je aj okupácia jadrovej elektrárne v Záporoží.
V blízkych týždňoch by podľa analytikov mohlo dôjsť k vyjasneniu. „Zdá sa, že USA, Ukrajina a Európa si v mierových rokovaniach môžu nájsť spoločný jazyk, ale Rusko nechce robiť ústupky. Veria, že vyhrávajú,“ uviedol Mark Cancian z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.
Hoci nedávne rokovania naznačovali posun, Moskva signalizuje tvrdší kurz. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dokonca vyhlásil, že Rusko „sprísni vyjednávaciu pozíciu“ po tom, čo obvinilo Ukrajinu z rozsiahleho útoku dronov na jednu z Putinových rezidencií – Kyjev to poprel a Trump neskôr potvrdil hodnotenie CIA, že k žiadnemu útoku na ruského prezidenta nedošlo.
Putin využil verejné prejavy 19. decembra, 31. decembra a 7. januára, aby dal najavo, že nechce mier, ale víťazstvo. Ukrajinských vojakov označil za účastníkov „svätej misie“, ktorú prirovnal k Ježišovi Kristovi. Expertka Dara Massicotová z Carnegieho nadácie uviedla, že Putin plánuje pokračovať v operáciách proti Luhansku, Donecku, Záporožiu a Chersonu v roku 2026 a stále používa termín „Nové Rusko“, odkazujúci na historické imperiálne nároky na juhovýchod Ukrajiny.
Martin Ruščanský