Obe strany však čelia problémom – Ukrajina najmä nedostatku personálu a zbraní, Rusko sankciám, ekonomickým limitom a rastúcej záťaži. „Tlak na ruskú vojnovú mašinériu bude v roku 2026 najväčší za celé štyri roky konfliktu,“ tvrdí András Tóth-Czifra.
Podľa Olgy Olikerovej z Crisis Group Ukrajina bude bojovať dovtedy, kým jej nedôjdu zbrane, vojaci alebo oboje. Zároveň nečaká, že Rusko skolabuje pod ekonomickými nákladmi. Olikerová dodáva, že obe krajiny môžu v roku 2026 dosiahnuť bod zlomu, no kde a kedy presne, sa ukáže až spätne.
Plnohodnotná vojna tak môže pokračovať aj v piatom roku – s obmedzenými územnými ziskami, vysokými stratami na životoch a pokračujúcimi raketovými a dronovými útokmi na Ukrajine aj v Rusku. Trvalý mier v roku 2026 preto podľa nej nie je pravdepodobný.
Jednou z možností je, že Trumpova administratíva bude tlačiť na Kyjev, aby prijal väčšinu ruských podmienok – čo by bolo de facto kapituláciou a vytvorilo by politickú nestabilitu na Ukrajine, aj obavy z ďalších ruských ambícií v Európe.
Deyermondová pripúšťa, že konflikt by sa mohol „zmraziť“ dočasným prímerím, ale nevidí šancu na vyjednané riešenie – Ukrajina vníma ruskú okupáciu ako existenčnú hrozbu, Rusko zasa spája výsledok vojny s osudom Putinovho prezidentstva. Keďže zmena v Kremli v roku 2026 nevyzerá pravdepodobne, podľa nej sa na konci roka 2026 budeme pýtať, či vojna skončí v roku 2027.
ZDROJ: PRIMACNN

